←  Ezekiel (20/48)  →
1. <Trestná kázeň pýtajúcim sa JeHoVaHa. Izrael odpadol ešte hneď od Egypta>A stalo sa siedmeho roku, piateho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca, že prišli mužovia zo starších Izraelových pýtať sa JeHoVaHa a posadili sa predo mnou.
2. A stalo sa slovo JeHoVaHovo ku mne povediac:
3. Synu človeka, hovor starším Izraelovým a povieš im: Takto hovorí Pán JeHoVaH: Či ste sa vy prišli mňa pýtať? Ako že ja žijem, nedám, aby ste sa ma pýtali, ani vám nedám odpovedi, hovorí Pán JeHoVaH.
4. Či azda ich budeš súdiť, či budeš súdiť, synu človeka? Oznám im ohavnosti ich otcov!
5. A povieš im: Takto hovorí Pán JeHoVaH: V deň, v ktorý som si vyvolil Izraela a zdvihnul som svoju ruku semenu domu Jakobovho a dal som sa im poznať v Egyptskej zemi a pozdvihnul som im svoju ruku povediac: Ja som JeHoVaH, váš Bôh,
6. v ten deň som im pozdvihnul svoju ruku, že ich vyvediem z Egyptskej zeme do zeme, ktorú som vyhľadal pre nich, tečúcu mliekom a medom, ktorá je okrasou všetkých zemí.
7. A riekol som im: Odvrhnite každý hnusoby svojich očí a nepoškvrňujte sa ukydanými bohmi Egypťanov; ja som JeHoVaH, váš Bôh!
8. Ale oni sa spurne staväli proti mne a nechceli počúvať na mňa; neodvrhli, niktorý, hnusôb svojich očí ani nezanechali ukydaných bohov Egypťanov. Preto som povedal, že vylejem na nich svoju prchlivosť, že vykonám na nich svoj hnev prostred Egyptskej zeme.
9. Ale som učinil pre svoje meno, aby nebolo zneuctené pred očami národov, medzi ktorými boli, pred ktorých očami som sa im dal poznať vyvedúc ich z Egyptskej zeme.
10. A vyviedol som ich z Egyptskej zeme a doviedol som ich na púšť.
11. Tam som im dal svoje ustanovenia a oznámil som im svoje súdy, ktoré, keby ich činil človek, žil by nimi.
12. Dal som im aj svoje soboty, aby boly znamením medzi mnou a medzi nimi, aby vedeli, že ja som JeHoVaH, ktorý ich posväcujem.
13. Ale dom Izraelov sa spurne staväli proti mne na púšti; v mojich ustanoveniach nechodili a zavrhli moje súdy, ktoré, keby ich činil človek, žil by nimi, a veľmi znesvätili aj moje soboty. Preto som povedal, že vylejem na nich svoju prchlivosť tam na púšti, aby som ich vyhladil.
14. Avšak učinil som pre svoje meno, aby nebolo zneuctené pred očami národov, pred ktorých očami som ich vyviedol.
15. Ale i ja som prisahajúc pozdvihnul svoju ruku na púšti, že ich nevovediem do zeme, ktorú som bol dal, tečúcu mliekom a medom, okrasu to všetkých zemí,
16. pretože zavrhli moje súdy a v mojich ustanoveniach nechodili a znesvätili aj moje soboty, lebo ich srdce išlo za ich ukydanými bohmi.
17. Ale moje oko sa zľutovalo nad nimi, takže som ich nezkazil a neučinil som im konca na púšti.
18. A povedal som ich synom tam na púšti: Nechoďte v ustanoveniach svojich otcov a ich súdov neostríhajte ani sa nepoškvrňujte ich ukydanými bohmi.
19. Ja som JeHoVaH, váš Bôh; choďte v mojich ustanoveniach a ostríhajte moje súdy a čiňte ich
20. a sväťte moje soboty, a budú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste vedeli, že ja som JeHoVaH, váš Bôh.
21. Ale aj synovia sa spurne staväli proti mne; v mojich ustanoveniach nechodili ani neostríhali mojich súdov, aby ich boli činili, ktoré, keby ich činil človek, žil by nimi; moje soboty znesvätili. Preto som povedal, že vylejem na nich svoju prchlivosť, že vykonám na nich svoj hnev na púšti.
22. Avšak odvrátil som svoju ruku a učinil som pre svoje meno, aby nebolo zneuctené pred očami národov, pred ktorých očami som ich vyviedol.
23. No, i ja som im prisahajúc pozdvihnul svoju ruku tam na púšti, že ich rozptýlim medzi národy a rozoženiem ich po rôznych krajinách,
24. pretože nečinili mojich súdov a moje ustanovenia zavrhli a znesvätili moje soboty, a že ich oči boly obrátené za ukydanými bohmi ich otcov.
25. Preto som im aj ja dal ustanovenia nie dobré a súdy, ktorými nebudú žiť,
26. a poškvrnil som ich v ich daroch tým, že vodili všetko, čo otvára život, cez oheň, aby som ich spustošil, aby poznali, že ja som JeHoVaH.
27. Preto hovor domu Izraelovmu, synu človeka, a povieš im: Takto hovorí Pán JeHoVaH: Ešte i týmto ma obrážali vaši otcovia, pri svojej vierolomnosti, ktorej sa dopúšťali proti mne:
28. keď som ich voviedol do zeme, vzhľadom na ktorú som zdvihnul svoju ruku prisahajúc, že im ju dám, nech videli ktorýkoľvek vysoký breh alebo ktorýkoľvek košatý strom hustý, obetovali tam svoje bitné obeti a dávali tam svoje popudzujúce obetné dary a kládli tam svoju upokojujúcu vôňu a vylievali tam svoje liate obeti.
29. A riekol som im: Čo je to jaká výšina, na ktorú to vy chodíte? A tak sa volá výšinou až do tohodo dňa.
30. Preto povedz domu Izraelovmu: Takto hovorí Pán JeHoVaH: Či sa budete poškvrňovať cestou svojich otcov a budete smilniť odchádzajúc za ich hnusobami?
31. I donášaním svojich darov, vodením svojich synov cez oheň poškvrňujete sa pri všetkých svojich ukydaných bohoch až do tohoto dňa, a ja by som mal dať, aby ste sa ma pýtali, dome Izraelov? Ako že ja žijem, hovorí Pán JeHoVaH, nedám, aby ste sa ma pýtali.
32. A to, čo vystupuje na vášho ducha, to, čo myslíte, istotne nebude, to, čo hovoríte, budeme vraj ako iné národy, ako čeľade iných zemí slúžiac drevu a kameňu.
33. Jako že ja žijem, hovorí Pán JeHoVaH, tak isté je, že silnou rukou, vystretým ramenom a vyliatou prchlivosťou budem kraľovať nad vami.
34. A vyvediem vás z národov a shromaždím vás zo zemí, po ktorých ste boli rozptýlení, silnou rukou a vystretým ramenom a vyliatou prchlivosťou
35. a zavediem vás na púšť národov a tam sa budem s vami súdiť tvárou v tvár;
36. ako som sa súdil s vašimi otcami na púšti Egyptskej zeme, tak sa budem súdiť s vami, hovorí Pán JeHoVaH.
37. A preženiem vás popod palicu a uvediem vás do záväzku smluvy.
38. A vylúčim z vás tých, ktorí sa mi protivia, a ktorí vierolomne odpadúvajú odo mňa; zo zeme ich pohostínstva ich vyvediem; ale do zeme Izraelovej nevojdú. A zviete, že ja som JeHoVaH.
39. A vy, dome Izraelov, takto hovorí Pán JeHoVaH: Teda len iďte a slúžte každý svojim ukydaným bohom! Ale potom ma istotne budete poslúchať a nebudete viacej zneuctievať meno mojej svätosti svojimi darmi a svojimi ukydanými bohmi.
40. Lež na vrchu mojej svätosti, na vrchu výšiny Izraelovej, hovorí Pán JeHoVaH, tam mi budú slúžiť celý dom Izraelov, všetci, koľko ich je, v zemi; tam budem mať v nich záľubu a tam sa budem pýtať po vašich obetiach pozdvihnutia ako i po prvotine vašich darov so všetkými vašimi posviatnosťami.
41. Jako v upokojujúcej vôni budem mať vo vás záľubu, keď vás vyvediem z národov a shromaždím vás zo zemí, po ktorých se boli rozptýlení, a budem posvätený vo vás pred očami národov.
42. A zviete, že ja som JeHoVaH, keď vás vovediem do zeme Izraelovej, do zeme, vzhľadom na ktorú som pozdvihnul svoju ruku prisahajúc, že ju dám vašim otcom.
43. A tam sa rozpamätáte na svoje cesty a na všetky svoje činy, ktorými sta sa poškvrňovali, a budete sa sami sebe oškliviť pre všetky svoje nešľachetnosti, ktoré ste páchali.
44. A zviete, že ja som JeHoVaH, keď učiním s vami pre svoje meno, nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich porušených činov, dome Izraelov, hovorí Pán JeHoVaH.
45. <Proroctvo proti lesu. Nebude to podobenstvo>A stalo sa slovo JeHoVaHovo ku mne povediac:
46. Synu človeka, obráť svoju tvár na juh a kvapkaj slovo proti poludniu a prorokuj proti lesu poľa na juhu.
47. A povieš lesu na juhu: Počuj slovo JeHoVaHovo! Takto hovorí Pán JeHoVaH: Hľa, zanietim v tebe oheň, ktorý strávi v tebe každý zelený strom a každý suchý strom; nezhasne plameň, prudký preveľmi, a budú ním opálené všetky tváre od juhu až na sever.
48. A uvidia, každé telo, že ja JeHoVaH som ho zapálil; nezhasne.
49. A povedal som: Ach, Pane, JeHoVaHu, oni mi hovoria, či vraj on nehovorí iba podobenstvá?
←  Ezekiel (20/48)  →