| ← Ezekiel (2/48) → |
| 1. | <Poslanie k spurným, už či počujú, či nechajú. Svitok knihy>A riekol mi: Synu človeka, postav sa na svoje nohy, a budem hovoriť s tebou! |
| 2. | Vtedy vošiel do mňa duch, kým hovoril so mnou, a postavil ma na moje nohy, a počul som toho, ktorý hovoril ku mne. |
| 3. | A riekol mi: Synu človeka, ja ťa posielam k synom Izraelovým, k spurným národom odbojným, ktorí sa spurne staväli proti mne; oni aj ich otcovia sa mi spreneverovali až priam do tohoto dňa. |
| 4. | Sú to synovia tvrdej tvári a zatvrdilého srdca, ku ktorým ťa posielam, a povieš im: Takto hovorí Pán JeHoVaH. |
| 5. | A oni, už či počujú a či nechajú, lebo sú spurný dom; ale zvedia, že bol prorok medzi nimi. |
| 6. | A ty, synu človeka, sa ich neboj ani sa neboj ich slov, keď ťa obkľúčia ako bodliaky a tŕne, a keď budeš bývať medzi škorpiónmi. Neboj sa ich slov ani sa neľakaj ich tvári, lebo sú spurný dom. |
| 7. | Ale budeš im hovoriť moje slová, už či počujú a či nechajú, lebo sú spurní. |
| 8. | A ty, synu človeka, počuj to, čo ti ja hovorím: Nebuď spurný jako ten spurný dom; otvor svoje ústa, a zjedz to, čo ti ja dám. |
| 9. | Vtedy som videl, a hľa, ruka bola vystretá ku mne, a hľa, v nej svitok knihy. |
| 10. | A rozvinul ho predo mnou, a bol popísaný z líca i z ruba, a bolo na ňom napísané: Náreky, úpenie a beda. |
| ← Ezekiel (2/48) → |