←  Ezekiel (14/48)  →
1. <Modlári, pýtajúci sa JeHoVaHa>Potom prišli ku mne nejakí mužovia zo starších Izraelových a sedeli predo mnou.
2. A stalo sa slovo JeHoVaHovo ku mne povediac:
3. Synu človeka, títo mužovia vzložili svojich ukydaných bohov na svoje srdce a závadu padnúť do svojej neprávosti položili pred svoju tvár. Či by sa ma tí mali pýtať, a ja im odpovedať?
4. Preto im hovor a povieš im: Takto hovorí Pán JeHoVaH: Každému z domu Izraelovho, kto by si vzložil svojich ukydaných bohov na svoje srdce a závadu padať do svojej neprávosti by položil pred svoju tvár a prišiel by k prorokovi, tomu ja JeHoVaH odpoviem podľa toho, podľa množstva jeho ukydaných bohov,
5. aby som lapil dom Izraelov za ich srdce, pretože odcudziac sa mi odvrátili sa odo mňa pre svojich ukydaných bohov, všetci, koľko ich je.
6. Preto povedz domu Izraelovmu: Takto hovorí Pán JeHoVaH: Obráťte sa a odvráťte od svojich ukydaných bohov a od všetkých svojich ohavností odvráťte svoju tvár:
7. Lebo ktokoľvek z domu Izraelovho alebo z pohostínov, ktorý pohostíni v Izraelovi, kto by sa oddelil nenasledujúc ma a vzložil by svojich ukydaných bohov na svoje srdce a závadu svojej neprávosti na padnutie by položil pred svoju tvár a prišiel by k prorokovi dopytovať sa ma za seba, tomu odpoviem ja JeHoVaH svojím spôsobom.
8. A obrátim svoju tvár proti tomu človekovi a zdrtím ho tak, že bude za znamenie a príslovia, a vytnem ho zpomedzi svojho ľudu, a zviete, že ja som JeHoVaH.
9. A prorok, keby sa dal naviesť, a hovoril by slovo, ja JeHoVaH navediem toho proroka a vystriem svoju ruku na neho a vyhladím ho zpomedzi svojho ľudu Izraela.
10. A tak ponesú svoju neprávosť; aká bude neprávosť toho, kto sa bude pýtať, taká bude i neprávosť prorokova,
11. aby neblúdili viacej, dom Izraelov, nenasledujúc ma ani aby sa nepoškvrňovali viacej všelijakými svojimi prestúpeniami, ale aby mi boli ľudom, a ja im budem Bohom, hovorí Pán JeHoVaH.
12. <Noach, Daniel a Job>A stalo sa slovo JeHoVaHovo ku mne povediac:
13. Synu človeka, keby zhrešila proti mne zem dopustiac sa nevernosti, a keby som vystrel na ňu svoju ruku a polámal by som jej palicu chleba a poslal by som na ňu hlad a vyplienil by som z nej človeka i hovädo,
14. a keby boli v nej títo traja mužovia: Noach, Daniel a Job, oni vo svojej spravedlivosti by vytrhli len svoju dušu, hovorí Pán JeHoVaH.
15. Keby som uviedol ľútu zver na zem, a osirotila by ju, a bola by pustá na toľko, že by neišiel nikto cez ňu pre zver,
16. hoci by boli títo traja mužovia v nej, ako že ja žijem, hovorí Pán JeHoVaH, nevytrhli by synov ani dcér; oni sami by boli vytrhnutí, a zem by bola pustinou.
17. Alebo keby som uviedol meč na tú zem a keby som povedal: Meču, prejdi zemou! a keby som z nej vyplienil človeka i hovädo,
18. a čo by boli títo traja mužovia v nej, ako že ja žijem, hovorí Pán JeHoVaH, nevytrhli by synov ani dcér, ale iba oni sami by boli vytrhnutí.
19. Alebo keby som poslal mor na tú istú zem a vylial by som na ňu svoju prchlivosť v krvi, aby som vyplienil z nej človeka i hovädo,
20. a Noach, Daniel a Job by boli v nej, ako že ja žijem, hovorí Pán JeHoVaH, že by nevytrhli syna ani dcéry; oni vo svojej spravedlivosti by vytrhli iba svoju dušu.
21. Lebo takto hovorí Pán JeHoVaH: Tým menej vytrhnú potom, keď pošlem svoje štyri zlé súdy, meč a hlad a ľútu zver a mor na Jeruzalem vyplieniť z neho človeka i hovädo!
22. A hľa, pozostane v ňom niečo uniklé, tí, ktorí budú vyvedení von, synovia a dcéry; hľa, tí vyjdú k vám, a uvidíte ich cestu a ich skutky a potešíte sa nad zlom, ktoré uvediem na Jeruzalem, nad všetkým tým, čo uvediem naň.
23. A potešia vás, keď uvidíte ich cestu a ich skutky a zviete, že nie darmo som učinil všetko to, čo som učinil na ňom, hovorí Pán JeHoVaH.
←  Ezekiel (14/48)  →