←  Ezekiel (10/48)  →
1. <Oheň, roztrúsený na mesto. Cherubi rôznych tvárí, štyri kolesá>A videl som a hľa, nad oblohou, ktorá bola nad hlavou cherubov, zjavilo sa čosi jako kameň zafír, na pohľad ako nejaká podoba trónu sa ukázalo nad nimi.
2. A povedal mužovi, oblečenému v ľanové rúcho biele, a riekol: Vojdi medzi kolá pod cherubom a naplň svoje hrsti žeravým uhlím zpomedzi cherubov a roztrús na mesto. A vošiel pred mojimi očima.
3. Cherubi stáli z pravej strany domu, keď vošiel muž. A oblak naplnil vnútorný dvor.
4. A sláva JeHoVaHova sa zdvihla zponad cheruba na prah domu, a dom sa naplnil oblakom, a dvor bol plný jasnosti slávy JeHoVaHovej.
5. A zvuk krýdel cherubov bolo počuť až do vonkajšieho dvora jako hlas silného Boha všemohúceho, keď hovorí.
6. Potom stalo sa, keď rozkázal mužovi, oblečenému v ľanové rúcho biele, a riekol: Vezmi ohňa zpomedzi kôl, zpomedzi cherubov, že vošiel a postavil sa vedľa kolesa.
7. A cherub vystrel svoju ruku zpomedzi cherubov k ohňu, ktorý bol medzi cherubmi, a vezmúc dal do hrstí toho oblečeného v ľanové rúcho biele, a vzal a vyšiel.
8. A ukazovala sa u cherubov podoba ruky človeka pod ich krýdlami.
9. A videl som a hľa, štyri kolesá boly vedľa cherubov, po kolese vedľa každého cheruba, a kolesá boly na pohľad ako farba kameňa taršíša.
10. A na pohľad maly všetky štyri jednu a tú istú podobu, jako keby bolo bývalo koleso v kolese.
11. Keď išli, išli na svoje štyri strany; neobracali sa, keď išli; ale na miesto, ku ktorému sa obrátila hlava, za ňou išli; neobracali sa, keď išli.
12. A celé ich telo aj ich chrbty aj ich ruky aj ich krýdla i kolesá boly plné očí dookola; tak to bolo u všetkých štyroch aj u ich kolies.
13. A čo do kolies, tým bolo privolané: Víchrica! tak, čo som počul.
14. A každý mal štyri tváre; jedna tvár bola tvár cheruba, druhá tvár bola tvár človeka, tretia tvár ľva a štvrtá tvár orla.
15. A cherubi sa vznášali do výše. To bola tá živá bytosť, ktorú som videl pri rieke Chebáre.
16. A keď išli cherubi, kolesá išly vedľa nich, a keď povznášali cherubi svoje krýdla, aby sa zdvihli od zeme, neobracaly sa ani kolesá zpovedľa nich.
17. Keď stáli, stály, a keď sa zdvihli, zdvihly sa s nimi, lebo duch živej bytosti bol v nich.
18. A sláva JeHoVaHova vyšla zponad prahu domu a zastála nad cherubmi.
19. A cherubi pozdvihli svoje krýdla a vzniesli sa od zeme pred mojimi očima, keď vychádzali, a kolesá popri nich, a zastáli pri vchode do východnej brány domu JeHoVaHovho, a sláva Boha Izraelovho nad nimi shora.
20. To je tá živá bytosť, ktorú som videl pod Bohom Izraelovým pri rieke Chebáre, a poznal som, že to boli cherubi.
21. Každý mal po štyroch tvárach a každý mal štyri krýdla, a nejaká podoba rúk človeka bola pod ich krýdlami.
22. A čo do podoby ich tvári, boly to tváre, ktoré som videl na rieke Chebáre, ich tvárnosť aj ich samé. Každá išla smerom svojej tvári.
←  Ezekiel (10/48)  →