←  Exodus (9/40)  →
1. <Mor dobytka>Vtedy riekol JeHoVaH Mojžišovi: Vojdi k faraonovi a budeš mu hovoriť: Takto hovorí JeHoVaH, Bôh Hebrejov: Prepusti môj ľud, aby mi slúžili!
2. Lebo ak nebudeš chcieť prepustiť a budeš ich ešte držať,
3. vtedy hľa, ruka JeHoVaHova bude na tvojom dobytku, ktorý je na poli; na koňoch, osloch, veľblúdoch, na voloch a na drobnom stáde; bude to mor; veľmi ťažký.
4. A JeHoVaH učiní rozdiel medzi dobytkom Izraelovým a medzi dobytkom Egypťanov, takže zo všetkého toho, čo patrí synom Izraelovým, nezomrie nič.
5. A JeHoVaH ustanovil čas a povedal: Zajtra učiní JeHoVaH tú vec v zemi.
6. A JeHoVaH učinil tú vec na druhý deň. A pomrel všetok dobytok Egypťanov, ale z dobytka synov Izraelových nezomrelo ani jedno.
7. A faraon poslal zvedieť a hľa, nezomrelo z dobytka Izraelovho ani len jedno jediné. Ale oťaželo srdce faraonovo, a neprepustil ľudu.
8. <Hnisajúce vredy>Vtedy riekol JeHoVaH Mojžišovi a Áronovi: Vezmite si plné svoje hrsti popola z pece, a Mojžiš ho vrhne k nebu pred očima faraonovými.
9. A obráti sa na prach po celej zemi Egyptskej, a budú z neho na ľuďoch i na hovädách hnisajúce vredy nabehlé po celej zemi Egyptskej.
10. Nabrali tedy popola z pece a postavili sa pred faraonom, a Mojžiš vrhol popol k nebu, a obrátil sa na hnisajúce vredy nabehlé na ľuďoch i na hovädách,
11. takže nemohli vedomci stáť pred Mojžišom pre vredy, pretože boly vredy na vedomcoch i na všetkých Egypťanoch.
12. Ale JeHoVaH zatvrdil srdce faraonovo, a neposlúchol ich, tak ako hovoril JeHoVaH Mojžišovi.
13. <Ľadovec>A JeHoVaH riekol Mojžišovi: Vstaň skoro ráno a postav sa pred faraona a povieš mu: Takto hovorí JeHoVaH, Bôh Hebrejov: Prepusti môj ľud, aby mi slúžili!
14. Lebo teraz už pošlem všetky svoje rany na tvoje srdce a na tvojich služobníkov i na tvoj ľud, aby si zvedel, že nieto takého, jako som ja, na celej zemi.
15. Lebo keby som bol teraz vystrel svoju ruku a bol by som zbil teba i tvoj ľud morom; bol by si zmiznul so zeme.
16. Ale práve preto som ťa postavil, aby som ti ukázal svoju moc, a aby rozprávali moje meno po celej zemi.
17. Či ešte sa budeš povyšovať nad môj ľud, že ho neprepustíš?
18. Hľa, zajtra o tomto čase dám; aby padal ľadovec, veľmi ťažký, jakého nebolo v Egypte od toho dňa, v ktorom bol založený, až doteraz.
19. A tak teraz pošli a sožeň rýchle svoj dobytok a všetko, čo máš na poli, lebo na každého človeka i na hovädo, ktoré sa najde na poli a nebude spratané do domu, sostúpi ľadovec, a zomrie.
20. Kto tedy zo služobníkov faraonových sa bál slova JeHoVaHovho, postaral sa o to, aby jeho sluhovia i jeho dobytok utiekli do domov.
21. Ale kto nepriložil svojho srdca k slovu JeHoVaHovmu, zanechal svojich sluhov i svoj dobytok na poli.
22. A JeHoVaH riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku k nebu, aby povstal ľadovec po celej zemi Egyptskej a bil na ľudí i na hovädá i na každú bylinu poľnú v Egyptskej zemi.
23. Tedy vztiahol Mojžiš svoju palicu k nebu, a JeHoVaH vydal hromobitie a ľadovec, a oheň sostupoval na zem, a tedy JeHoVaH dal, aby padal ľadovec na Egyptskú zem.
24. A tak padal ľadovec, a oheň šľahal prostred ľadovca, veľmi ťažkého, jakého nebolo nikde v celej zemi Egyptskej, odkedy len bola národom.
25. A ľadovec pobil po celej zemi Egyptskej všetko, čo bolo vonku na poli, od človeka až do hoväda, i všetku bylinu poľnú potĺkol ľadovec i všetky stromy na poli dolámal.
26. Len v zemi Gózena, kde boli synovia Izraelovi, nebolo ľadovca.
27. Vtedy poslal faraon a povolal Mojžiša a Árona a povedal im: Zhrešil som tento raz. JeHoVaH je spravedlivý, a ja a môj ľud sme bezbožní.
28. Modlite sa JeHoVaHovi, lebo je dosť; nech nie je už hromobitia Božieho a ľadovca, a prepustím vás, a nebudete ďalej stáť.
29. A Mojžiš mu povedal: Hneď ako vyjdem z mesta, rozprestriem svoje ruky k JeHoVaHovi. Hromobitie prestane, ani ľadovca viacej nebude, aby si vedel, že JeHoVaHova je zem.
30. Ale ja viem, že ani ty ani tvoji služobníci sa ešte nebojíte tvári JeHoVaHa, Boha.
31. A potlčený bol i ľan i jačmeň, lebo jačmeň bol v klase, a ľan bol vypustil bobuľky.
32. Ale pšenica a tenkeľ neboly zbité, pretože boly pozdné.
33. A Mojžiš vyšiel od faraona von z mesta a rozprestrel svoje ruky k JeHoVaHovi, a prestalo hromobitie i ľadovec, ani dážď sa nelial na zem.
34. Ale keď videl faraon, že prestal dážď, ľadovec a hromobitie, zase len hrešil a zatvrdil svoje srdce on i jeho služobníci.
35. A posilnilo sa srdce faraonovo, a neprepustil synov Izraelových, tak ako to hovoril JeHoVaH skrze Mojžiša.
←  Exodus (9/40)  →