←  Exodus (8/40)  →
1. <Žaby>A JeHoVaH riekol Mojžišovi: Vojdi k faraonovi a povieš mu: Takto hovorí JeHoVaH: Prepusti môj ľud, aby mi slúžili!
2. Ak ho nebudeš chcieť prepustiť, hľa, raním všetky tvoje kraje žabami,
3. takže sa rieka bude hemžiť žabami, a vyjdú z nej a vojdú do tvojho domu i do tvojej ložnice, vylezú na tvoju posteľ a polezú do domov tvojich služobníkov a na tvoj ľud i do tvojich pecí i do tvojich korýt.
4. I na teba i na tvoj ľud i na všetkých tvojich služobníkov polezú žaby.
5. A JeHoVaH riekol Mojžišovi: Povedz Áronovi: Vystri svoju ruku so svojou palicou na rieky, na potoky a na jazerá a vyveď žaby na Egyptskú zem.
6. Vtedy vystrel Áron svoju ruku na egyptské vody, a vyšly žaby a pokryly Egyptskú zem.
7. A to isté urobili aj vedomci svojimi kúzly a vyviedli žaby na Egyptskú zem.
8. A faraon povolal Mojžiša a Árona a povedal: Modlite sa JeHoVaHovi, aby odstránil žaby odo mňa i od môjho ľudu, a prepustím ľud, aby obetoval JeHoVaHovi.
9. A Mojžiš povedal faraonovi: Maj u mňa tú česť: povedz mi, kedy sa mám modliť za teba, za tvojich služobníkov a za tvoj ľud, aby boly vyhladené žaby od teba a z tvojich domov? Zostanú iba v rieke.
10. A povedal: Zajtra. A Mojžiš riekol: Podľa tvojho slova. Aby si vedel, že nieto nikoho takého, jako je JeHoVaH, náš Bôh.
11. Tak tedy ujdú žaby od teba, z tvojich domov, od tvojich služobníkov a od tvojho ľudu. Zostanú iba v rieke.
12. Vtedy vyšiel Mojžiš a Áron od faraona. A Mojžiš kričal k JeHoVaHovi o žaby, ktoré bol dopustil na faraona.
13. A JeHoVaH učinil podľa slova Mojžišovho, a vymrely žaby z domov, zo dvorov a z polí.
14. Vtedy ich zhŕňali na hromady, a nasmradila sa zem.
15. Ale keď videl faraon, že sa mu dostalo oddychu, zatvrdil svoje srdce a neposlúchol ich, tak ako povedal JeHoVaH.
16. <Vši>A JeHoVaH riekol Mojžišovi: Povedz Áronovi: Vystri svoju palicu a uder prach zeme, a premení sa na vši v celej zemi Egyptskej.
17. A učinili tak. Áron vystrel svoju ruku so svojou palicou a uderil prach zeme, a boly z neho vši na ľuďoch i na hovädách; všetok prach zeme sa obrátil na vši po celej zemi Egyptskej.
18. A urobili tak i vedomci svojimi kúzly, aby vyviedli vši, ale nemohli. A boly vši na ľuďoch i na hovädách.
19. Vtedy riekli vedomci faraonovi: Je to prst Boží. Ale srdce faraonovo sa posilnilo, a neposlúchol ich, tak ako povedal JeHoVaH.
20. <Smesica hmyzu>A JeHoVaH riekol Mojžišovi: Vstaň skoro ráno, a postav sa pred faraona, hľa, vyjde k vode. A povieš mu: Takto hovorí JeHoVaH: Prepusti môj ľud, aby mi slúžili!
21. Lebo ak neprepustíš môjho ľudu, hľa, pošlem na teba a na tvojich služobníkov, na tvoj ľud i na tvoje domy smesicu hmyzu, a domy Egypťanov budú plné smesice, ba ešte i tá zem, na ktorej sú.
22. A toho dňa učiním zvláštnu vec so zemou Gózen, na ktorej stojí môj ľud, že tam nebude smesice hmyzu, aby si zvedel, že ja JeHoVaH som prostred zeme.
23. A učiním rozdiel medzi svojím ľudom a medzi tvojím ľudom. Zajtra bude toto znamenie.
24. A JeHoVaH učinil tak, lebo prišla ťažká smesica hmyzu na dom faraonov a na dom jeho služobníkov i na celú zem Egyptskú, takže sa nakazila zem od smesice hmyzu.
25. A faraon volal na Mojžiša a na Árona a povedal: Iďte, obetujte svojmu Bohu tu v zemi.
26. Ale Mojžiš odpovedal: Nebolo by správne urobiť tak, lebo by to bolo ohavnosťou Egypťanom, keby sme obetovali JeHoVaHovi, svojmu Bohu, bitné obeti. A keby sme zabíjajúc obetovali to, čo je ohavnosťou Egypťanom, pred ich očami, či by nás neukameňovali?
27. Pojdeme cesty troch dní na púšť a tam budeme obetovať bitné obeti JeHoVaHovi, svojmu Bohu, tak ako nám hovoril.
28. A faraon povedal: Ja vás prepustím, aby ste obetovali JeHoVaHovi, svojmu Bohu, na púšti, len neodchádzajte ďaleko. Modlite sa za mňa.
29. A Mojžiš povedal: Hneď ako vyjdem od teba, budem sa modliť JeHoVaHovi, a odíde smesica hmyzu od faraona, od jeho sluhov a od jeho ľudu, zajtra, len nech viacej neoklame faraon, takže by neprepustil ľudu, aby obetoval JeHoVaHovi.
30. Vtedy vyšiel Mojžiš od faraona a modlil sa JeHoVaHovi.
31. A JeHoVaH učinil podľa slova Mojžišovho a odstránil smesicu hmyzu od faraona, od jeho služobníkov a od jeho ľudu; nezostalo ani jedného.
32. Ale faraon zatvrdil svoje srdce i tento raz a neprepustil ľudu.
←  Exodus (8/40)  →