←  Exodus (33/40)  →
1. <Ľud sa kaja>A JeHoVaH hovoril Mojžišovi: Iď, odídi odtiaľto hore ty i ľud, ktorý si vyviedol hore z Egyptskej zeme, do zeme, ktorú som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi povediac: Dám ju tvojmu semenu -
2. A pošlem pred tebou anjela a vyženiem Kananeja, Amoreja, Heteja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja -,
3. do zeme, ktorá tečie mliekom a medom, lebo sám nepojdem hore v tvojom strede, pretože si ľud tvrdej šije, aby som ťa nezahladil na ceste.
4. Keď počul ľud túto zlú zprávu, smútili, a nikto nevzal na seba svojej okrasy.
5. Lebo JeHoVaH riekol Mojžišovi: Povedz synom Izraelovým: Vy ste ľud tvrdej šije. Keď len na chvíľu vyjdem hore do tvojho stredu, zahladím ťa. A tak teraz slož svoju okrasu so seba, a potom zviem, čo ti mám urobiť.
6. A synovia Izraelovi strhali si svoju okrasu, a tak aj zostalo od vrchu Hóreba.
7. <Stán sa vystehuje za tábor>A Mojžiš vzal stán a roztiahol si ho vonku za táborom, ďaleko od tábora, a nazval ho stánom shromaždenia. A bolo, keď ktokoľvek hľadal JeHoVaHa, že vyšiel ku stánu shromaždenia, ktorý bol vonku za táborom.
8. A tiež bolo, keď vychádzal Mojžiš ku stánu, že povstal všetok ľud, a stáli každý pri dveriach svojho stánu, a hľadeli za Mojžišom, dokiaľ nevošiel do stánu.
9. A taktiež bolo, že kedykoľvek vošiel Mojžiš do stánu, sostúpil oblakový stĺp, a stál pri dveriach stánu, a hovoril s Mojžišom.
10. A všetok ľud videl oblakový stĺp, že stojí pri dveriach stánu a vtedy povstal všetok ľud, a klaňali sa každý pri dveriach svojho stánu.
11. A JeHoVaH hovoril Mojžišovi tvárou v tvár, tak ako hovorí človek so svojím priateľom. Potom sa vše vrátil do tábora, ale jeho služobník Jozua, syn Núna, mládenec, neuhol nikam zo stánu.
12. <Mojžiš sa zase modlí. Ukáž mi svoju slávu>A Mojžiš povedal JeHoVaHovi: Pozri, Pane, ty mi kážeš: Vyveď hore tento ľud, a ty si mi neoznámil koho pošleš so mnou, kým predsa si ty povedal: Znám ťa po mene, aj si našiel milosť v mojich očiach.
13. A tak teraz prosím, ak som našiel milosť v tvojich očiach, prosím, oznám mi svoju cestu, aby som ťa poznal, aby som našiel milosť v tvojich očiach, a vidz, že tento národ je tvojím ľudom.
14. A riekol: Moja tvár pojde pred tebou, a dám ti odpočinúť.
15. A povedal mu: Ak by nemal ísť pred nami tvoja tvár, nevyvádzaj nás hore odtiaľto.
16. A kde po čomže sa pozná, že som našiel milosť v tvojich očiach, ja i tvoj ľud? Či azda nie po tom, že pojdeš s nami, a že budeme tvojou dobrotou odlišní, ja i tvoj ľud, od všetkých ľudí, ktorí sú na tvári zeme?
17. A JeHoVaH riekol Mojžišovi: I túto vec, ktorú si hovoril, učiním preto, že si našiel milosť v mojich očiach, a znám ťa po mene.
18. Na to povedal Mojžiš: Ukáž mi, prosím, svoju slávu!
19. A riekol: Ja dám, aby prešlo všetko moje dobré popred tvoju tvár, a budem pred tebou vzývať meno JeHoVaHovo. A zmilujem sa nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.
20. A zase riekol: Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo ma neuvidí človek, aby pri tom zostal živý.
21. A ešte riekol JeHoVaH: Hľa, je miesto u mňa, a budeš stáť na skale.
22. A stane sa, keď pojde popri tebe moja sláva, že ťa postavím v trhline skaly a zakryjem ťa svojou rukou, dokiaľ neprejdem.
23. Potom odnímem svoju ruku, a vtedy uvidíš môj zad, ale moja tvár sa nemôže vidieť.
←  Exodus (33/40)  →