←  Exodus (3/40)  →
1. <Horiaci ker. JeHoVaH volá Mojžiša. Jeho výhovorky>A Mojžiš pásol stádo Jetra, svojeho svokra, kňaza-kniežaťa Madianska. A zahnal pozvoľna stádo až za púšť a prišiel k vrchu Božiemu, k Horebu.
2. A ukázal sa mu anjel JeHoVaHov v plameni ohňa z prostredku kra. A videl, že hľa, ker horí ohňom, a ker nie je ztrávený od ohňa.
3. A Mojžiš povedal: Nože nech idem ta a vidím toto veľké videnie, prečo nezhorí ker.
4. A JeHoVaH videl, že odbočil, aby videl, a Bôh zavolal na neho z prostredku kra a riekol: Mojžišu, Mojžišu! A on odpovedal: Tu som.
5. A riekol: Nepribližuj sa sem! Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem.
6. A riekol: Ja som Bôh tvojho otca, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov. A Mojžiš zakryl svoju tvár, lebo sa bál, aby nehľadel na Boha.
7. A JeHoVaH riekol: Istotne som videl trápenie svojho ľudu, ktorý je v Egypte, a počul som ich krik pre tých, ktorí ho honia, lebo znám jeho bolesti
8. a sostúpil som, aby som ho vytrhol z ruky Egypťanov a aby som ho vyviedol z tej zeme hore do zeme, dobrej a priestrannej, do zeme, oplývajúcej mliekom a medom, na miesto Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja.
9. A teraz hľa, krik synov Izraelových prišiel ku mne a videl som aj útisk, ktorým ich utiskujú Egypťania.
10. Tak teraz poď a pošlem ťa k faraonovi, a vyveď môj ľud, synov Izraelových, z Egypta.
11. Ale Mojžiš povedal Bohu: Kto som ja, aby som išiel k faraonovi a aby som vyviedol synov Izraelových z Egypta?!
12. A riekol: Však budem s tebou. A toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: keď vyvedieš ľud z Egypta, budete slúžiť Bohu na tomto vrchu.
13. A Mojžiš povedal Bohu: Hľa, ja prijdem k synom Izraelovým a poviem im: Bôh vašich otcov ma poslal k vám. A keď mi povedia: Aké je jeho meno? Čo im poviem?
14. A Bôh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. A ďalej riekol: Takto povieš synom Izraelovým: SOM ma poslal k vám.
15. A ešte riekol Bôh Mojžišovi: Takto povieš synom Izraelovým: JeHoVaH, Bôh vašich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov, ma poslal k vám. Toto je moje meno na veky, a to je moja pamiatka z pokolenia na pokolenie.
16. Iď a shromaždíš starších Izraelových a povieš im: JeHoVaH, Bôh vašich otcov, sa mi ukázal, Bôh Abrahámov, Izákov a Jakobov, a riekol: Istotne vás navštívim i to, čo sa vám vykonalo v Egypte.
17. A riekol som: Vyvediem vás z egyptského trápenia hore do zeme Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja, do zeme, ktorá oplýva mliekom a medom.
18. A poslúchnu na tvoj hlas. A vojdeš ty i starší Izraelovi k egyptskému kráľovi a poviete mu: JeHoVaH, Bôh Hebrejov, sa stretol s nami, a tak teraz nech ideme, prosíme, cesty troch dní na púšť, aby sme obetovali JeHoVaHovi, svojmu Bohu.
19. No, ja viem, že egyptský kráľ vám nedá, aby ste išli, ale keď nie, istotne potom, prinútený silnou rukou.
20. A preto vystriem svoju ruku a budem biť Egypt všelijakými svojimi divy, ktoré učiním prostred neho. A potom vás prepustí.
21. A dám tomuto ľudu milosť v očiach Egypťanov, a bude, keď pojdete, nepojdete prázdni.
22. Ale žena vyžiada od svojej súsedy aj od tej, ktorá pohostíni v jej dome, strieborné klenoty a zlaté klenoty i rúcha, a pokladiete to na svojich synov a na svoje dcéry a olúpite Egypťanov.
←  Exodus (3/40)  →