←  Exodus (19/40)  →
1. <Ak budú poslúchať, kráľovským kňazstvom>V treťom mesiaci po vyjdení synov Izraelových z Egyptskej zeme, toho dňa prišli na púšť Sinai.
2. Lebo odíduc z Refidíma prišli na púšť Sinai, a rozložili sa táborom na púšti, a Izrael tam táboril naproti vrchu.
3. A Mojžiš odišiel hore k Bohu. A JeHoVaH zavolal na neho s vrchu a povedal: Takto povieš domu Jakobovmu a oznámiš synom Izraelovým:
4. Vy ste videli, čo som učinil Egypťanom, a niesol som vás ako na krýdlach orlov a doviedol som vás k sebe.
5. Tak teraz ak naozaj budete poslúchať môj hlas a budete ostríhať moju smluvu, budete mi zvláštnym vlastníctvom nad všetky národy, lebo veď moja je celá zem.
6. A vy mi budete kráľovstvom kňazov a svätým národom. To sú tie slová, ktoré budeš hovoriť synom Izraelovým.
7. Keď potom prišiel Mojžiš, povolal starších ľudu a predložil im všetky tieto slová, ktoré mu prikázal JeHoVaH.
8. A odpovedali, všetok ľud spolu, a riekli: Všetko, čo hovoril JeHoVaH, budeme robiť. A Mojžiš zaniesol odpoveďou slová ľudu k JeHoVaHovi.
9. <Pán káže posvätiť ľud na tretí deň. Nedotknúť sa vrchu>A JeHoVaH riekol Mojžišovi: Hľa, ja prijdem k tebe v hustom oblaku, aby počul ľud, keď budem hovoriť s tebou, aby aj tebe verili na veky. A Mojžiš oznámil JeHoVaHovi slová ľudu.
10. Potom riekol JeHoVaH Mojžišovi: Iď k ľudu a posvätíš ich dnes i zajtra, a nech operú svoje rúcha.
11. A budú hotoví na tretí deň, lebo v tretí deň sostúpi JeHoVaH pred očami všetkého ľudu na vrch Sinai.
12. A položíš ľudu hranice dookola a povieš: Chráňte sa, aby ste neišli hore na vrch ani aby ste sa nedotkli jeho okraja! Každý, kto by sa dotkol vrchu, istotne zomrie.
13. Nedotkne sa ho ruka, ale ukameňované bude alebo zastrelené každé, už či by to bolo hovädo alebo človek, nebude žiť. Až keď sa už bude dlho trúbiť na trúbu, vyjdú oni hore na vrch.
14. A Mojžiš sišiel s vrchu k ľudu a posvätil ľud, a oprali svoje rúcha.
15. A povedal ľudu: Buďte hotoví na tretí deň; nepribližujte sa k žene.
16. <JeHoVaH sostúpi na Sinai. Znova zákaz dotknúť sa vrchu>A stalo sa tretieho dňa, keď bolo ráno, že začalo hrmieť a blýskať sa, a ťažký oblak ležal na vrchu, a zvučal zvuk trúby, veľmi silný, takže sa triasol od strachu všetok ľud, ktorý bol v tábore.
17. Vtedy vyviedol Mojžiš ľud z tábora vústrety Bohu, a zastanúc stáli pod vrchom.
18. A vrch Sinai sa celý kúril, pretože naň sostúpil JeHoVaH v ohni, a jeho kúr vystupoval ako kúr pece, a triasol sa celý vrch, veľmi.
19. A kým zvuk trúby veľmi mohutnel, viac a viac, Mojžiš hovoril, a Bôh mu odpovedal hlasom.
20. A JeHoVaH sostúpil na vrch Sinai, na temeno vrchu. A JeHoVaH povolal Mojžiša na temeno vrchu, a Mojžiš vyšiel.
21. A JeHoVaH riekol Mojžišovi: Sídi dolu, osvedči ľudu, aby nevtrhli k JeHoVaHovi, aby videli, a padlo by z neho mnoho.
22. Áno, i sami kňazi, ktorí sa majú blížiť k JeHoVaHovi, nech sa posvätia, aby sa neoboril na nich JeHoVaH.
23. Na to povedal Mojžiš JeHoVaHovi: Ľud nebude môcť vyjsť na vrch Sinai, lebo veď si nám ty osvedčil povediac: Polož hranicu vôkol vrchu a posväť ho.
24. Ale JeHoVaH mu riekol: Idi, sostúp a potom vyjdeš ty a Áron s tebou. A kňazi a ľud nech nevtrhnú chcúc vystúpiť hore k JeHoVaHovi, aby sa neoboril na nich.
25. Vtedy sišiel Mojžiš k ľudu a povedal im to.
←  Exodus (19/40)  →