←  Exodus (18/40)  →
1. <Príchod Jetrov k Mojžišovi>A Jetro, madianské knieža-kňaz, svokor Mojžišov, počul o všetkom, čo učinil Bôh Mojžišovi a Izraelovi, svojmu ľudu, že JeHoVaH vyviedol Izraela z Egypta.
2. A Jetro, svokor Mojžišov, vzal Cipporu, ženu Mojžišovu, potom, keď ju bol odoslal
3. i jej dvoch synov, z ktorých jednému bolo meno Geršom, pretože povedal: Som pohostínom v cudzej zemi;
4. a meno druhého bolo Eliezer (* El.=Môj-Bôh-pomoc), lebo vraj Bôh môjho otca mi bol na pomoci a vytrhol ma od meča faraonovho.
5. A vtedy prišiel Jetro, svokor Mojžišov, i jeho synovia i jeho žena k Mojžišovi na púšť, kde ležal táborom pri vrchu Božom.
6. A odkázal Mojžišovi: Ja, tvoj svokor Jetro, idem k tebe i tvoja žena i obaja jej synovia s ňou.
7. Vtedy vyšiel Mojžiš vústrety svojmu svokrovi a pokloniac sa bozkal ho, a pýtali sa druh druha, jako sa má, a vošli do stánu.
8. A Mojžiš rozprával svojmu svokrovi všetko, čo učinil JeHoVaH faraonovi a Egypťanom pre Izraela, o všetkých ťažkostiach, ktoré prichádzaly na nich na ceste, a jako ich po každé vytrhnul JeHoVaH.
9. A Jetro sa radoval všetkému tomu dobrému, ktoré učinil JeHoVaH Izraelovi a že ho vytrhol z ruky Egypťanov.
10. A Jetro povedal: Požehnaný JeHoVaH, ktorý vás vytrhol z ruky Egypťanov a z ruky faraonovej, ktorý vytrhol ten ľud zpod ruky Egypťanov.
11. Teraz viem, že je JeHoVaH väčší nad všetkých bohov, lebo za to, že sa pyšne chovali, dopustil to všetko na nich.
12. A Jetro, svokor Mojžišov, vzal zápal a bitné obeti a obetoval Bohu, a prišiel Áron a všetci starší Izraelovi, aby jedli chlieb so svokrom Mojžišovým pred Bohom.
13. <Ustanovenie sudcov>A stalo sa na druhý deň, že sadnul Mojžiš, aby súdil ľud, a ľud stál nad Mojžišom od rána až do večera.
14. A keď videl svokor Mojžišov všetko, čo koná ľudu, povedal: Aká je toto vec, ktorú ty konáš ľudu? Prečo ty sedíš sám a všetok ľud stojí nad tebou od rána až do večera?
15. A Mojžiš povedal svojmu svokrovi: Preto, lebo ľud prichádza ku mne pýtať sa Boha.
16. Keď majú nejakú spornú vec, prijdú ku mne, a ja rozsúdim medzi človekom a medzi jeho blížnym a oznamujem im ustanovenia Boha a jeho zákony.
17. A svokor Mojžišov mu povedal: Nie je to dobrá vec, ktorú konáš.
18. Istotne sa unavíš i ty i tento ľud, ktorý je s tebou, lebo vec je priťažká pre teba; nebudeš ju môcť sám konať.
19. Poslúchni teraz môj hlas, poradím ti, a Bôh bude s tebou. Ty buď za ľud pred Bohom, a ty budeš donášať nesnadné veci k Bohu.
20. A budeš im vysvetľovať ustanovenia a zákony a oznámiš im cestu, ktorou majú ísť, a to, čo majú robiť.
21. Ale ty vyhliadni z celého ľudu chrabrých mužov, ktorí sa boja Boha, mužov pravdy, ktorí nenávidia nespravedlivého zisku, a ustanovíš ich nad nimi za náčelníkov nad tisícami, náčelníkov nad stami, náčelníkov nad päťdesiatimi a náčelníkov nad desiatimi.
22. A budú súdiť ľud každého času, a bude tak, že každú veľkú vec donesú k tebe, ale každú malú vec rozsúdia oni; takým činom sa ti uľahčí, a oni ponesú s tebou.
23. Ak urobíš túto vec, a Bôh ti to rozkáže, budeš môcť obstáť, i všetok tento ľud bude prichádzať na svoje miesto v pokoji.
24. A Mojžiš poslúchol slovo svojho svokra a učinil všetko, čo povedal.
25. A tedy vybral Mojžiš statných mužov zo všetkého Izraela a dal ich za hlavy nad ľudom, za náčelníkov nad tisícami, za náčelníkov nad stami, za náčelníkov nad päťdesiatimi, za náčelníkov nad desiatimi,
26. a súdili ľud každého času. Ťažkú vec doniesli k Mojžišovi, a každú vec malú rozsúdili sami.
27. Potom prepustil Mojžiš svojho svokra, ktorý išiel svojou cestou do svojej zeme.
←  Exodus (18/40)  →