←  Exodus (16/40)  →
1. <Ľud repce, že nemá chleba>A odíduc z Élima prišli, celá obec synov Izraelových, na púšť Sín, ktorá je medzi Élimom a medzi Sinaim, pätnásteho dňa druhého mesiaca po ich vyjdení z Egyptskej zeme.
2. A reptali, celá obec synov Izraelových, proti Mojžišovi a proti Áronovi na púšti.
3. A synovia Izraelovi im vraveli: Keby sme len boli pomreli od ruky JeHoVaHovej v Egyptskej zemi, keď sme sedávali nad hrncami mäsa, keď sme jedávali chleba do sýtosti! Lebo ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste umorili celé toto shromaždenie hladom.
4. Vtedy riekol JeHoVaH Mojžišovi: Hľa, učiním to, aby vám pršal chlieb z neba, a ľud vyjde a vše nasberá toľko, koľko mu kedy bude treba na deň, aby som ho zkúsil, či bude chodiť v mojom zákone a či nie.
5. A bude v šiesty deň, že si pripravia to, čo donesú, a bude toho dvakrát toľko jako toho, čo inokedy sberajú deň ako deň.
6. A Mojžiš a Áron povedali všetkým synom Izraelovým: Večer poznáte, že vás JeHoVaH vyviedol z Egyptskej zeme.
7. A ráno uvidíte slávu JeHoVaHovu, pretože počul vaše reptania proti JeHoVaHovi. Ale čože sme my, že repcete proti nám?
8. A Mojžiš povedal: Po tom poznáte, keď vám dá JeHoVaH večer mäsa, aby ste sa najedli, a chleba ráno, aby ste sa nasýtili, pretože počul JeHoVaH vaše reptania, ktorými ste reptali proti nemu. Lebo veď čože sme my? Vaše reptania neboly proti nám, ale proti JeHoVaHovi.
9. A Mojžiš povedal Áronovi: Povedz celej obci synov Izraelových: Pristúpte pred JeHoVaHa, lebo počul vaše reptania.
10. <Sláva JeHoVaHova. Prepelice. Manna. Sobota>A stalo sa, keď hovoril Áron celej obci synov Izraelových, že sa obrátili tvárou k púšti, a hľa, sláva JeHoVaHova sa ukázala v oblaku.
11. A JeHoVaH hovoril Mojžišovi a riekol:
12. Počul som reptania synov Izraelových. Hovor im a povedz: Pred večerom budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chleba, aby ste vedeli, že ja som JeHoVaH, váš Bôh.
13. A stalo sa večer, že priletely hore prepelice a pokryly tábor, a ráno ležala vrstva rosy okolo tábora.
14. A keď vystúpila vrstva rosy, hľa, bolo na tvári púšte čosi drobné srazené lupinaté, čosi drobné jako inovať na zemi.
15. Keď to videli synovia Izraelovi, povedali druh druhovi: Man hú? (* Čo je to?) Lebo nevedeli, čo je. A Mojžiš im povedal: To je ten chlieb, ktorý vám dal JeHoVaH na pokrm.
16. Toto je to, čo prikázal JeHoVaH: Sberajte z toho každý toľko, koľko kto zjie, mieru omer na hlavu, podľa počtu vašich duší; každý z vás pre toho, kto je v jeho stáne, vezmete.
17. A synovia Izraelovi urobili tak a nasberali kto viacej, kto menej.
18. Ale keď potom merali na omer, nezvýšilo sa tomu, kto nasberal mnoho, a ten, kto málo, nemal nedostatku; každý nasberal toľko, koľko zjedol.
19. A Mojžiš im povedal: Nech nikto nenecháva z toho do rána.
20. Avšak neposlúchli Mojžiša, lež niektorí ponechali z toho niečo až do rána, ale sčervivelo a zosmradilo sa. Preto sa nahneval na nich Mojžiš.
21. Tak to potom sberali každého rána, každý toľko, koľko kto zjedol. Ale keď hrialo slnce, topilo sa to.
22. A v šiesty deň nasberali chleba dvojnásobne, dva omery na jedného. Potom prišli všetky kniežatá obce a oznámili to Mojžišovi.
23. A on im povedal: To je to, čo hovoril JeHoVaH: Sobotný odpočinok, svätá sobota bude zajtra JeHoVaHovi. To, čo máte piecť, pečte, a čo máte variť, varte, a všetko, čo zbudne, ponechajte si opatriac to na ráno.
24. A tak to ponechali do rána, jako prikázal Mojžiš, a nezosmradilo sa, ani v tom nebolo červa.
25. A Mojžiš povedal: Jedzte to dnes, lebo dnes je sobota JeHoVaHovi: Dnes by ste toho nenašli na poli.
26. Po šesť dní to budete sberať, ale siedmeho dňa je sobota, nebude v nej manny.
27. <Rušenie soboty. Chuť manny. Nádoba manny do svätyne>A stalo sa siedmeho dňa, že vyšli niektorí z ľudu sberať, ale nenašli.
28. A JeHoVaH riekol Mojžišovi: Dokedy sa budete vzpečovať ostríhať moje prikázania a moje zákony?
29. Vidzte, že JeHoVaH vám dal sobotu; preto vám dáva v šiesty deň chleba na dva dni. Seďte každý tam, kde ktorý ste. Nech nikto nevychádza v siedmy deň zo svojho miesta.
30. A tak odpočíval ľud siedmeho dňa.
31. A dom Izraelov nazval meno toho chleba manna, ktorá bola jako koriandrové semeno, biela, a jej chuť bola jako koláč s medom.
32. A Mojžiš povedal: Toto je to, čo rozkázal JeHoVaH: Naplň ňou mieru omer, aby bola zachovaná pre vaše budúce pokolenia, aby videli chlieb, ktorý som vám dával jesť na púšti, keď som vás vyviedol z Egyptskej zeme.
33. A Mojžiš povedal Áronovi: Vezmi jednu nádobu a daj do nej plný omer manny a ulož ju pred JeHoVaHom, aby bola zachovaná pre vaše budúce pokolenia.
34. Preto jako bol prikázal JeHoVaH Mojžišovi, uložil ju Áron pred svedoctvom, aby tam bola opatrovaná.
35. A synovia Izraelovi jedli mannu štyridsať rokov, až dokiaľ neprišli do zeme, v ktorej mali bývať; mannu jedli, kým neprišli k pohraničiu Kananejskej zeme.
36. A omer je desatinou efy.
←  Exodus (16/40)  →