←  Exodus (15/40)  →
1. <Pieseň Mojžišova>Vtedy spieval Mojžiš i synovia Izraelovi JeHoVaHovi túto pieseň a riekli takto: Spievať budem JeHoVaHovi, lebo sa veľmi zvelebil: koňa i s jeho jazdcom hodil do mora.
2. Mojou silou a mojou piesňou je JeHoVaH, a stal sa mi spasením. Toto je môj silný Bôh, a budem ho vychvaľovať; je Bohom môjho otca, preto ho budem vyvyšovať.
3. JeHoVaH je udatný bojovník; JeHoVaH je jeho meno.
4. Vozy faraonove i jeho vojsko vrhol do mora, a jeho vybraní bojovníci povozní sa potopili v Červenom mori.
5. Priepasti ich prikryly; sostúpili do hlbín ako kameň.
6. Tvoja pravica, JeHoVaHu, zvelebená je silou. Tvoja pravica, JeHoVaHu, zdrtila nepriateľa.
7. Vo veľkej svojej velebnosti hodil si na zem tých, ktorí povstávali proti tebe. Vypustil si svoj rozpálený hnev, ktorý ich strávil ako strnište.
8. Od dychu tvojich nozdier nakopily sa vody, tekuté vody stály jako múr; zdesením stuhnúc, srazily sa jako mlieko priepasti v srdci mora.
9. Nepriateľ povedal: Budem honiť a dostihnem, rozdelím korisť; nasýti sa ňou moja duša; vytasím svoj meč, zahladí ich moja ruka.
10. Povanul si svojím vetrom, pokrylo ho more, pohrúžili sa všetci jako olovo v mohutných vodách.
11. Kto je tebe podobný medzi silnými, ó, JeHoVaHu?! Kto taký veličenstvený v svätosti jako ty?! Strašný vo chválach, činiaci divy!
12. Vystrel si svoju pravicu; pohltila ich zem.
13. Vo svojej milosti viedol si ľud, ktorý si vykúpil. Pozvoľne ho vedieš vo svojej sile k príbytku svojej svätosti.
14. Počujú to národy, budú sa nepokojiť od strachu, bolesť pochytí obyvateľov Filištee.
15. Vtedy sa budú desiť kniežatá Edomove; silných Moábových pochytí trasenie; rozplynú sa všetci obyvatelia Kanaána.
16. Pripadne na nich strach a ľak; pre veľkosť tvojho ramena budú mlčať ako kameň, dokiaľ neprejde tvoj ľud, ó, JeHoVaHu, dokiaľ neprejde ľud, ktorý si si dobyl.
17. Dovedieš ich a zasadíš ich na vrchu svojho dedičstva, na pevnom mieste, ktoré si pripravil nato, aby si tam býval, ó, JeHoVaHu! V svätyni, ó, Pane, ktorú postavia tvoje ruky.
18. JeHoVaH bude kraľovať na veky vekov.
19. Lebo kone faraonove s jeho vozmi a s jeho jazdcami vošly do mora, a JeHoVaH obrátil na nich vody mora, ale synovia Izraelovi išli po suchu, stredom mora.
20. <Mária plesá v JeHoVaHovi>A Mária, prorokyňa, sestra Áronova, vzala bubon do svojej ruky, a vyšly za ňou všetky ženy s bubnami a v kolotancoch.
21. A Mária im odpovedala: Spievajte JeHoVaHovi, lebo sa veľmi zvelebil; koňa i s jeho jazdcom hodil do mora.
22. <Mojžiš sa rušia od Červeného mora. Élim>Vtedy rušal Mojžiš Izraela od Červeného mora, a vyšli na púšť Šúr a išli tri dni tou púšťou a nenašli vody.
23. Potom prišli do Mary, ale nemohli piť vodu z Mary, lebo bola horká. Preto bolo nazvané meno toho miesta Mara (* Horkosť).
24. A ľud reptal proti Mojžišovi a vravel: Čo budeme piť?
25. A Mojžiš kričal k JeHoVaHovi; a JeHoVaH mu ukázal drevo, ktoré keď hodil do vody, voda sa stala sladkou. Tam mu vydal ustanovenie a súd a tam ho zkúsil.
26. A riekol: Ak budeš naozaj poslúchať hlas JeHoVaHa, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je spravedlivé v jeho očiach, a priložíš ucho k jeho prikázaniam a budeš ostríhať všetky jeho ustanovenia, niktorej z nemocí, ktoré som doložil na Egypt, nedoložím na teba, lebo ja JeHoVaH som len, ktorý ťa uzdravuje.
27. Potom prišli do Élima. Tam bolo dvanásť pramenných studní vody a sedemdesiat paliem. A tam sa rozložili táborom nad vodami.
←  Exodus (15/40)  →