←  Exodus (12/40)  →
1. <Nariadenie slávnosti baránka>A JeHoVaH riekol Mojžišovi a Áronovi v Egyptskej zemi:
2. Tento mesiac vám bude počiatkom mesiacov; prvým vám bude z mesiacov v roku.
3. Hovorte celej obci Izraelovej a poviete: Desiateho dňa tohoto mesiaca si vezmú každý dobytča, podľa domu svojich otcov, dobytča na dom.
4. A keby bol niektorý dom primálo na dobytča, vtedy vezme on a jeho súsed, blízky jeho domu, podľa počtu duší; každý podľa toho, koľko ktorý zjie, toľko počítate na dobytča.
5. Dobytča budete mať bez vady, samca, ročného; vezmete ho z oviec alebo z kôz.
6. A majúc naň pozor budete ho opatrovať až do štrnásteho dňa tohoto mesiaca, a zabije ho celé shromaždenie obce Izraelovej medzi oboma časmi večernými.
7. Potom vezmú z jeho krvi a dajú na obe strany podvojí aj na vrchný prah na domoch, v ktorých ho budú jesť.
8. Jeho mäso budú jesť tej noci pečené na ohni, aj nekvasené chleby; s horkými zelinami ho budú jesť.
9. Nebudete z neho jesť surového ani vareného vo vode, ale iba pečené na ohni, všetko spolu: jeho hlavu s jeho nohami i s jeho vnútornosťami.
10. Ani nezanecháte z neho ničoho do rána; a to, čo by zostalo z neho do rána, spálite ohňom.
11. A takto ho budete jesť: svoje bedrá budete mať prepásané, svoju obuv na svojich nohách a svoju palicu vo svojej ruke, a budete ho jesť v spechu; to je pesach JeHoVaHovo (* Pesach JeHoVaHovo = (ušetrujúce) preskočenie JeHoVaHovo, čiže slávnosť baránka),
12. pretože v tú noc pojdem Egyptskou zemou a pobijem všetko prvorodené v Egyptskej zemi od človeka až do hoväda a na všetkých bohoch egyptských vykonám súdy, ja JeHoVaH.
13. A tá krv vám bude na znamenie na domoch, v ktorých budete, a keď uvidím krv, preskočím vás, a nebude medzi vami rany zahubiť, keď budem biť prvorodené v Egyptskej zemi.
14. Ten deň vám bude na pamiatku, a budete ho sláviť ako slávnosť JeHoVaHovu po svojich pokoleniach; večným ustanovením ho budete sláviť.
15. Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. Ale už v prvý deň odstránite kvas zo svojich domov, lebo každý, kto by jedol niečo kvaseného od prvého dňa až do siedmeho, tá duša bude vyplienená z Izraela.
16. A prvého dňa bude sväté shromaždenie, i v siedmy deň vám bude sväté shromaždenie. Nijaká práca nebude sa v nich robiť iba to, čo je každej duši potrebné na jedenie, to jediné budete môcť robiť.
17. A budete ostríhať slávnosť nekvasených chlebov, lebo práve v ten istý deň som vyviedol vaše vojská z Egyptskej zeme, a preto budete ostríhať tento deň po svojich pokoleniach večným ustanovením.
18. Prvého mesiaca, štrnásteho dňa toho mesiaca večer budete jesť nekvasené chleby až do dvadsiateho prvého dňa toho istého mesiaca večer.
19. Sedem dní sa nenajde kvas vo vašich domoch. Lebo každý, kto by jedol niečo kvaseného, tá duša bude vyťatá z obce Izraelovej, či už by to bol pohostín a či zrodený v zemi.
20. Nebudete jesť ničoho kvaseného; vo všetkých svojich bydliskách budete jesť nekvasené chleby.
21. <Úprava starším Izraelovým>Vtedy svolal Mojžiš všetkých starších Izraelových a povedal im: Iďte a vezmite si dobytča z drobného stáda po svojich čeľadiach a zabite obeť pesachu, baránka.
22. A vezmete viazaničku yzopu a zamočíte do krvi, ktorá bude v medenici a dotknete sa horného prahu a oboch strán podvojí krvou, ktorá bude v medenici, a vy nikto nevyjdete zo dverí svojho domu až do rána.
23. A JeHoVaH pojde zemou a bude biť Egypťanov ranou a keď uvidí krv na vrchnom prahu a na oboch stranách podvojí, preskočí JeHoVaH dvere a nedá zhubcovi, aby vošiel do vašich domov zabiť.
24. A budete ostríhať túto vec; bude to ustanovením tebe i tvojim synom až na veky.
25. A stane sa, keď vojdete do zeme, ktorú vám dá JeHoVaH, tak ako hovoril, že budete zachovávať túto službu.
26. A stane sa, keď vám povedia vaši synovia: Čo to máte jakú službu?
27. Poviete: To je bitná obeť pesachu JeHoVaHovi, ktorý preskočil domy synov Izraelových v Egypte, keď bil Egypťanov smrteľnou ranou a naše domy vytrhnul od záhuby. A ľud skloniac svoje hlavy poklonil sa.
28. Vtedy išli a urobili synovia Izraelovi tak, ako prikázal JeHoVaH Mojžišovi a Áronovi, tak urobili.
29. <JeHoVaH bije prvorodené. Izraeliti nútení odniesť klenoty Egypťanov>Potom stalo sa o polnoci, že JeHoVaH pobil všetko prvorodené v Egyptskej zemi od prvorodeného faraonovho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až do prvorodeného zajatca, ktorý bol v dome jamy, i všetko prvorodené z hoviad.
30. Vtedy vstal faraon vnoci, on i všetci jeho služobníci i všetci Egypťania, a povstal veliký krik v Egypte, lebo nebolo domu, kde by nebolo bývalo mŕtveho.
31. A zavolal Mojžiša a Árona vnoci a riekol: Vstaňte, vyjdite zpomedzi môjho ľudu i vy i synovia Izraelovi a iďte, slúžte JeHoVaHovi, tak ako ste hovorili.
32. Vezmite i svoje drobné stádo i svoj hovädzí dobytok, ako ste vraveli, a iďte a požehnajte i mňa.
33. A Egypťania nútili ľud, aby sa ponáhľali, aby ich čím skôr vyhnali zo zeme, lebo vraveli: Všetci pomrieme.
34. Vtedy vzal ľud svoje cesto, prv ako by bolo skyslo, svoje nádoby na cesto, zavinuté do svojich hábov, na svoje plecia.
35. A synovia Izraelovi urobili podľa slova Mojžišovho a vyžiadali si od Egypťanov strieborné klenoty a zlaté klenoty, aj rúcha.
36. A JeHoVaH dal ľudu milosť v očiach Egypťanov, že im splnili ich žiadosť. A tak olúpili Egypťanov.
37. <Odchod Izraelov. Cesto. Čas bývania v Egypte>A synovia Izraelovi sa rušali z Ramsesa do Sukkóta okolo šesť sto tisíc peších mužov krome detí.
38. I mnoho primiešaného ľudu odišlo s nimi hore i drobného stáda a hoviad, dobytka náramne mnoho.
39. A napiekli z cesta, ktoré vyniesli z Egypta, nekvasených koláčov, lebo nebolo skyslo, pretože boli vyhnaní z Egypta a nemohli otáľať, ba ani potravy na cestu si nepripravili.
40. A bývania synov Izraelových, čo bývali v Egypte, bolo štyristo tridsať rokov.
41. A stalo sa po dokončení štyristo tridsiatich rokoch, že práve toho istého dňa vyšly všetky vojská JeHoVaHove z Egyptskej zeme.
42. Bola to noc ochrany JeHoVaHovej nato, aby ich vyviedol z Egyptskej zeme. Tým bude táto noc JeHoVaHovi, ochranou Božou všetkým synom Izraelovým po ich pokoleniach.
43. <Neobrezaný nemá jesť baránka>A JeHoVaH riekol Mojžišovi a Áronovi: Toto je ustanovenie pesachu: niktorý cudzinec nebude jesť z neho.
44. Ale každý váš sluha, kúpený za peniaze, keď ho obrežeš, vtedy bude jesť z neho.
45. Prišlec, ktorý sa usadil medzi vami, a najatý za mzdu nebude jesť z neho.
46. V jednom a v tom istom dome sa bude jesť; nevynesieš z jeho mäsa von z domu, a kosti na ňom nezlomíte.
47. Celá obec Izraelova ho učinia.
48. A keď bude pohostíniť u teba pohostín a bude sláviť slávnosť baránka JeHoVaHovi, obreže sa mu každý mužského pohlavia, a len vtedy pristúpi, aby ho slávil. A bude jako zrodený v zemi. Ale nikto neobrezaný nebude jesť z neho.
49. Jeden a ten istý zákon bude jako zrodenému doma tak i pohostínovi, ktorý pohostíni medzi vami.
50. A všetci synovia Izraelovi urobili tak, ako prikázal JeHoVaH Mojžišovi a Áronovi, tak urobili.
51. A stalo sa toho istého dňa, že JeHoVaH vyviedol synov Izraelových z Egyptskej zeme aj s ich vojskami.
←  Exodus (12/40)  →