| ← Exodus (10/40) → | 
| 1. | <Kobylky>A JeHoVaH riekol Mojžišovi: Vojdi k faraonovi, lebo ja som zatvrdil jeho srdce i srdce jeho služobníkov, aby som učinil tieto svoje znamenia v jeho strede, | 
| 2. | a aby si rozprával v uši svojho syna a svojho vnuka to, čo som vykonal v Egypte, a moje znamenia, ktoré som učinil na nich, aby ste vedeli, že ja som JeHoVaH. | 
| 3. | A tak vošiel Mojžiš a Áron k faraonovi, a riekli mu: Takto hovorí JeHoVaH, Bôh Hebrejov: Dokedy sa nebudeš chcieť pokoriť predo mnou? Prepusti môj ľud, aby mi slúžili! | 
| 4. | Lebo ak nebudeš chcieť prepustiť môj ľud, hľa, zajtra dovediem kobylky na tvoju krajinu. | 
| 5. | A pokryjú povrch zeme, takže nebude možné vidieť zem, a požerú ostatné, čo uniklo, to, čo vám pozostalo po ľadovci, a obžerú všetky stromy, ktoré vám pučia na poli. | 
| 6. | A naplnia sa tvoje domy a domy všetkých tvojich služobníkov a domy všetkých Egypťanov, čoho nevideli tvoji otcovia ani otcovia tvojich otcov odo dňa, od ktorého len boli kedy ktorí alebo sú na zemi, až do tohoto dňa. A obrátiac sa vyšiel od faraona. | 
| 7. | A služobníci faraonovi povedali jemu, faraonovi: Dokedy nám bude tento osídlom? Prepusti tých ľudí, aby slúžili JeHoVaHovi, svojmu Bohu. Či ešte nevieš, že zhynul Egypt? | 
| 8. | A tak bol vrátený Mojžiš a Áron k faraonovi, ktorý im povedal: Iďte, slúžte JeHoVaHovi, svojmu Bohu! Kto sú to všetci, ktorí pojdú? | 
| 9. | A Mojžiš riekol: Všetci pojdeme, mladí i starí, naši synovia i naše dcéry; so svojím drobným stádom a so svojím dobytkom pojdeme, lebo máme slávnosť JeHoVaHovu. | 
| 10. | A on im povedal: Nech je tak JeHoVaH s vami, jako vás ja prepustím i vaše drobné deti. Hľaďte, lebo je zlé pred vašou tvárou. | 
| 11. | Nie tak, ale nože iďte vy mužovia samotní a slúžte JeHoVaHovi; lebo veď to hľadáte. A zahnali ich od tvári faraonovej. | 
| 12. | A JeHoVaH riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku na Egyptskú zem pre kobylky, aby vyšly na Egyptskú zem a požerú všetku bylinu zeme, všetko, čo ešte zanechal ľadovec. | 
| 13. | Vtedy vztiahol Mojžiš svoju palicu na Egyptskú zem, a JeHoVaH hnal východný vietor na zem celý ten deň i celú noc. A keď bolo ráno, doniesol východný vietor kobylky. | 
| 14. | A kobylky vyšly na celú zem Egyptskú a spustily sa na všetky kraje Egypta v náramne veľkom množstve. Nebolo nikdy predtým takého množstva kobyliek ako to, ani po nich viacej takého nebude. | 
| 15. | A pokryly povrch celej zeme, takže sa zatemnila zem, a požraly všetku bylinu zeme i všetko ovocie stromov, ktoré bol zanechal ľadovec, a nepozostalo ničoho zeleného ani na stromoch ani na poľných bylinách v celej zemi Egyptskej. | 
| 16. | Vtedy sa ponáhľal faraon zavolať Mojžiša a Árona a povedal: Zhrešil som proti JeHoVaHovi, vášmu Bohu, i proti vám. | 
| 17. | A tak teraz odpusť, prosím, môj hriech už len tento raz, a modlite sa JeHoVaHovi, svojmu Bohu, žeby odstránil odo mňa len ešte túto smrť. | 
| 18. | A vyšiel od faraona a modlil sa JeHoVaHovi. | 
| 19. | A JeHoVaH obrátil západný vietor, od mora, veľmi silný, ktorý odniesol kobylky a vrhol ich do Červeného mora. Nezostalo ani jedinej kobylky vo všetkých krajoch Egypta. | 
| 20. | Ale JeHoVaH zatvrdil srdce faraonovo, a neprepustil synov Izraelových. | 
| 21. | <Tma>A JeHoVaH riekol Mojžišovi: Vystri svoju ruku k nebesiam, a bude taká tma na Egyptskej zemi, že ju budú môcť nahmatať. | 
| 22. | Vtedy vystrel Mojžiš svoju ruku k nebesiam, a povstala hustá tma po celej zemi Egyptskej, ktorá trvala tri dni. | 
| 23. | Nevideli jeden druhého, ani nepovstal nikto zo svojho miesta ani sa nepohol za tri dni, ale všetci synovia Izraelovi mali svetlo vo svojich bydliskách. | 
| 24. | Tu zavolal faraon Mojžiša a povedal: Iďte, slúžte JeHoVaHovi, len svoje drobné stádo a svoj dobytok zanechajte tu. I vaše deti nech idú a vami! | 
| 25. | Ale Mojžiš riekol: Nie, ale i sám dáš bitné obeti a zápaly do našej ruky, aby sme obetovali JeHoVaHovi, svojmu Bohu. | 
| 26. | Aj náš dobytok pojde s nami. Nezostane tu ani kopyta, lebo z toho vezmeme, aby sme slúžili JeHoVaHovi, svojmu Bohu. A my ani nevieme, čím budeme slúžiť JeHoVaHovi, dokiaľ ta neprijdeme. | 
| 27. | Ale JeHoVaH zatvrdil srdce faraonovo, a nechcel ich prepustiť. | 
| 28. | A faraon mu povedal: Idi odo mňa! Chráň sa, aby si viacej nevidel mojej tvári. Lebo toho dňa, ktorého by si uvidel moju tvár, zomrieš. | 
| 29. | Na to odpovedal Mojžiš: Pravdu si povedal: neuvidím viacej tvojej tvári. | 
| ← Exodus (10/40) → |