Esther (7/10)  

1. <Ester žiada milosť pre seba a pre svoj národ>A tak prišiel kráľ i Háman na hostinu, jesť a piť u kráľovnej Esteri.
2. A kráľ povedal Esteri aj druhého dňa, keď sa pilo víno: Jaká je tvoja žiadosť, kráľovná Ester? A dá sa ti. A jaká je tvoja prosba? Čo by bolo až do polovice kráľovstva, učiní sa.
3. Na to odpovedala kráľovná Ester a riekla: Jestli som našla milosť v tvojich očiach, ó, kráľu, a jestli sa to vidí kráľovi za dobré, nech mi je daný môj život na moju žiadosť a môj národ na moju prosbu.
4. Lebo sme predaní, ja i môj národ, aby sme boli vyhladení, povraždení a vyhubení. A keby sme aspoň predaní boli za sluhov a za dievky, mlčala by som, hoci by protivník nemohol nahradiť škody, ktorá by sa tým stala kráľovi.
5. Vtedy riekol kráľ Ahasver a riekol kráľovnej Esteri: A kto je to, a kde je ten, ktorého naplnilo jeho srdce takou zlobou, aby vykonal takú vec?
6. A Ester povedala: Človek protivník a nepriateľ, tento zlostný Háman. A Háman sa predesil pred kráľom a pred kráľovnou.
7. <Hámana obesia>A kráľ vstal vo svojej prchlivosti od hostiny pri víne a vyšiel do zahrady paláca; ale Háman zostal stáť, aby prosil kráľovnú Ester za svoj život, lebo videl, že mu je zlé usúdené od kráľa.
8. Keď sa potom navrátil kráľ zo zAhrady paláca do domu hostiny pri víne, ležal Háman zvalený na posteli, na ktorej bola Ester. A kráľ povedal: Či azda ešte i znásilniť kráľovnú u mňa v dome? A sotva vyšlo to slovo z úst kráľových, zakryli tvár Hámanovu.
9. A Charbona, jeden z komorníkov, ktorí stáli pred kráľom, povedal: Hľa, je tu aj šibenica, ktorú pripravil Háman Mardocheovi, ktorý hovoril dobré o kráľovi; stojí v dome Hámanovom, vysoká päťdesiat lakťov. A kráľ povedal: Obeste ho na nej!
10. A tak obesili Hámana na šibenici, ktorú bol prihotovil Mardocheovi. A prchlivosť kráľova sa upokojila.

  Esther (7/10)