← Ecclesiastes (8/12) → |
1. | <Múdrosť osvecuje. Byť poddaný vrchnosti. Bezvládnosť človeka>Kto je ako múdry, a kto zná výklad veci? Múdrosť človeka osvecuje jeho tvár, a tvrdosť jeho tvári sa mení. |
2. | Ja ti radím: Ostríhaj slovo kráľovo, a to pre prísahu Božiu. |
3. | Neponáhľaj sa odísť zpred jeho tvári ani nestoj v zlej veci, lebo učiní všetko, čo chce; |
4. | pretože slovo kráľovo má moc, a kto mu povie: Čo robíš? |
5. | Ten, kto ostríha prikázanie, nepozná ničoho zlého. A srdce múdreho pozná čas a súd. |
6. | Lebo každá vec má svoj čas a súd, pretože zlo človeka je mnohé na ňom. |
7. | Lebo nevie toho, čo bude; lebo jako bude, kto mu to oznámi? |
8. | Niet človeka, ktorý by vládol nad duchom, aby zadržal ducha, ani niet vlády nado dňom smrti, ani niet prepustenia z toho boja, ako ani nezachráni bezbožnosť toho, kto ju pácha. |
9. | To všetko som videl priložiac svoje srdce ku každému dielu, ktoré sa deje pod slnkom, a videl som i to, že niekedy vládne človek nad človekom na svoje zlé. |
10. | <Krivdy na svete. Hlavné je báť sa Boha>A tak som videl bezbožných pochovaných, a došli pokoja; ale zo svätého miesta odišli a boli zabudnutí v meste tí, ktorí robili spravedlivo. Aj to je márnosť. |
11. | Pretože sa ihneď nevykonáva súdny výrok za zlý skutok, preto je plné srdce synov človeka v nich robiť zlé. |
12. | Hoci sa niekedy hriešnikovi, ktorý vykoná i stokrát zlé, odkladá, viem i to cele iste, že bude dobre tým, ktorí sa boja Boha, ktorí sa boja jeho tvári. |
13. | Ale nebude dobre bezbožnému, ani nepredĺži svojich dní, ktoré sa pominú jako tieň, pretože sa nebojí tvári Božej. |
14. | Je márnosť, ktorá sa deje na zemi, že sú spravedliví, ktorých stíha zlé, jako keby robili skutky bezbožných, a sú bezbožní, ktorých stíha dobré, jako keby robili skutky spravedlivých. Povedal som, že aj to je márnosť. |
15. | Preto som vychvaľoval radosť, pretože človek nemá ničoho dobrého pod slncom krome jesť a piť a radovať sa, a to aby ho sprevádzalo v jeho trudnej práci vo dňoch jeho života, ktoré mu dal Bôh pod slnkom. |
16. | <Nevystihnuteľnosť ciest Božích>A keď som priložil svoje srdce, aby som poznal múdrosť a videl zamestnanie, ktoré sa vykonáva na zemi, lebo ani vodne ani vnoci nevidí človek spánku na svojich očiach, |
17. | videl som všetko dielo Boha, že človek nemôže vystihnúť dielo, ktoré sa deje pod slnkom; keby sa i jakokoľvek namáhal človek vyhľadať, nenajde, ba ani keby povedal múdry, že pozná, nebude môcť najsť. |
← Ecclesiastes (8/12) → |