←  Ecclesiastes (6/12)  →

---

1.

<Všetka práca človeka je len pre jeho ústa>Je ešte aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom, a často prichodí na ľudí:

2.

Človek, ktorému dal Bôh bohatstvo, poklady a slávu, a nemá, čo do svojej duše, nijakého nedostatku ničoho z toho, čo si žiada; ale Bôh ho neučinil pánom, aby jedol z toho, lež cudzí človek to pojie. Je to márnosť a zlý neduh.

3.

Keby niekto splodil hoci sto synov a žil by mnoho rokov, a keby teda bolo mnoho dní jeho rokov, a keby sa jeho duša nenasýtila dobrého, ba nemal by ani pohrabu, hovorím, že lepšie je mŕtvemu nedochôdčaťu ako jemu;

4.

lebo v márnosti prišlo a vo tme odišlo, a jeho meno je pokryté tmou.

5.

Ani len slnka nevidelo a nezvedelo o ničom; toto má lepší odpočinok ako tamten.

6.

A Keby aj žil dvakrát tisíc rokov a dobrého keby nevidel, či nejde i tak všetko na jedno a na to isté miesto?

7.

Všetka práca človeka je pre jeho ústa, a jednako sa duša nenasýti.

8.

Lebo čo má viacej múdry ako blázon, čo chudobný, ktorý vie ako chodiť pred živými?

9.

Lepšie je vidieť očima než chodiť neuspokojený v duši. Aj to je márnosť a honba po vetre.

10.

Čím kto je, bol už dávno pomenovaný svojím menom, a je známe, že je to človek, a nemôže sa pravotiť s tým, kto je mocnejší od neho.

11.

Lebo je mnoho vecí, ktoré rozmnožujú márnosť. Čo má tedy viacej človek?

12.

Lebo kto vie, čo by bolo dobré človekovi v jeho živote, v tom skromnom počte dní života jeho márnosti, aby ich strávil jako tieň? Lebo kto oznámi človekovi, čo bude po ňom pod slnkom?!

---

←  Ecclesiastes (6/12)  →