Ecclesiastes (1/12) → |
1. | <Múdry Šalamún ukazuje, že na svete je samá márnosť, a nie je na ňom ničoho stáleho ani nového>Slová kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme. |
2. | Márnosť márností, riekol kazateľ; márnosť márností a všetko márnosť. |
3. | Aký užitok má človek zo všetkej svojej trudnej práce, ktorou sa trudí pod slnkom? |
4. | Pokolenie ide, a pokolenie prijde, a zem stojí na veky. |
5. | A slnko vychádza a slnko zachádza a chvatom spiecha k svojemu miestu, kde zase vychádza. |
6. | Ide k poludniu a obracia sa k polnoci; obracajúc sa hneď sem hneď ta, tak ide ta vietor, a na svojich okruhoch zase sa navracia vietor. |
7. | Všetky rieky tečú do mora, a more nie je preplnené; na to miesto, z ktorého tečú rieky, ta sa zase navracujú, aby zase tiekly. |
8. | Všetky veci sú plné trudu; nemohol by to človek vypovedať; oko sa nenasýti hľadenia, a ucho sa nenaplní počúvaním. |
9. | Čo bolo, to i bude, a čo sa dialo, to sa i bude diať, ani nieto ničoho nového pod slnkom. |
10. | Ak i je nejaká vec, o ktorej niekto povie: Pozri, toto je nové, už to bolo dávno za vekov, ktoré boly pred nami. |
11. | Nieto pamäti predošlým pokoleniam, ani budúcim, ktoré povstanú, nebude pamäti u tých, ktorí povstanú potom. |
12. | <V múdrosti zkúma veci na svete a vidí, že sú márnosť>Ja, kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme |
13. | a priložil som svoje srdce k tomu, aby som hľadal a zkúmal v múdrosti všetko, čo sa deje pod nebom. Je to trudné zamestnanie, ktoré dal Bôh synom človeka, aby sa ním trápili. |
14. | Videl som všetky skutky, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba po vetre. |
15. | To, čo je krivé, nedá sa narovnať, a nedostatok sa nedá vypočítať. |
16. | Hovoril som so svojím srdcom a riekol som: Hľa, nadobudol som veľkej a vše väčšej múdrosti nad všetkých, ktorí boli predo mnou nad Jeruzalemom, a moje srdce videlo mnoho múdrosti a vedomosti, |
17. | preto som priložil svoje srdce poznať múdrosť a poznať nerozum a bláznovstvo, ale som poznal, že aj to je shon po vetre; |
18. | lebo kde je mnoho múdrosti, tam i mnoho hnevu, a ten, kto rozmnožuje vedomosť, rozmnožuje bolesť. |
Ecclesiastes (1/12) → |