←  Deuteronomy (31/34)  →
1. <Jozua ustanovený miesto Mojžiša>A Mojžiš odišiel a hovoril tieto slová všetkému Izraelovi.
2. A povedal im: Je mi dnes stodvadsať rokov; nebudem už viacej môcť vyjsť a vojsť a tak byť vaším vodcom. A JeHoVaH mi tiež povedal: Neprejdeš za tento Jordán.
3. JeHoVaH, tvoj Bôh, on pojde pred tebou, on vyhladí tie národy zpred tvojej tvári, a zaujmeš ich do dedičstva. Jozua pojde pred tebou, tak ako hovoril JeHoVaH.
4. A JeHoVaH im učiní, jako učinil Síchonovi a Ógovi, kráľom Amoreja, a ich zemi, ktorých vyhladil.
5. JeHoVaH ich vydá pred vami, aby boli porazení, a učiníte im podľa každého prikázania, ktoré som vám prikázal.
6. Buďte zmužilí a silní, nebojte sa a nedeste sa pred nimi, lebo JeHoVaH, tvoj Bôh, ide s tebou; neopustí ťa ani ťa nezanechá.
7. A Mojžiš zavolal Jozuu a povedal mu pred očami celého Izraela: Buď zmužilý a silný, lebo ty vojdeš s týmto ľudom do zeme, ktorú s prísahou sľúbil JeHoVaH ich otcom povediac, že im ju dá, a ty im ju rozdelíš do dedičstva.
8. A JeHoVaH, on pojde pred tebou, on bude s tebou, neopustí ťa ani ťa nezanechá. Nebudeš sa báť ani sa nebudeš strachovať!
9. <Spísanie zákona a rozkaz o ňom>A Mojžiš napísal tento zákon a dal ho kňazom, synom Léviho, ktorí nosili truhlu smluvy JeHoVaHovej, a všetkým starším Izraelovým.
10. A Mojžiš im prikázal a riekol: Na konci siedmich rokov, na výročnú slávnosť roku úpustu, na sviatok stánov,
11. keď prijde celý Izrael ukázať sa pred JeHoVaHom, tvojím Bohom, na mieste, ktoré si vyvolí, budeš čítať tento zákon pred celým Izraelom, v ich uši.
12. Shromaždi ľud, mužov i ženy i deti i svojho pohostína, ktorý je v tvojich bránach, aby počuli a aby sa učili a aby sa báli JeHoVaHa, vášho Boha, a budú ostríhať, aby činili všetky slová tohoto zákona.
13. Aj ich synovia, ktorí ešte neznajú toho, budú počúvať a budú sa učiť báť sa JeHoVaHa, vášho Boha, po všetky dni, ktoré budete žiť na zemi, do ktorej idete cez Jordán, aby ste ju zaujali do dedičstva.
14. <Predzvestované odpadnutie Izraelovo>A JeHoVaH riekol Mojžišovi: Hľa, priblížily sa tvoje dni, aby si zomrel. Povolaj Jozuu a postavte sa v stáne shromaždenia, a prikážem mu. Vtedy išiel Mojžiš a Jozua a postavili sa v stáne shromaždenia.
15. A JeHoVaH sa ukázal v stáne v oblakovom stĺpe, a oblakový stĺp stál nad dverami stánu.
16. A JeHoVaH riekol Mojžišovi: Hľa, budeš ležať so svojimi otcami, a tento ľud vstane a bude smilniť idúc za bohmi cudzincov, obyvateľov zeme, do ktorej ide, aby žil medzi nimi, a opustí ma a zruší moju smluvu, ktorú som učinil s ním.
17. Preto sa môj hnev zapáli na neho toho dňa, a opustím ich a skryjem pred nimi svoju tvár, a bude na zožranie, a prijdú naň mnohé zlé veci a úzkosti, a povie toho dňa: Či neprišly na mňa tieto zlé veci preto, že nie je môjho Boha v mojom strede?
18. A ja istotne skryjem svoju tvár toho dňa pre všetko to zlé, ktoré páchal, keď sa obrátil k iným bohom.
19. <Pieseň Božia>A tak teraz si napíšte túto pieseň, a nauč ju synov Izraelových, vlož ju do ich úst, aby mi bola táto pieseň za svedka proti synom Izraelovým.
20. Lebo ho dovediem do zeme, ktorú som prisahal jeho otcom, ktorá tečie mliekom a medom, a keď bude jesť a nasýti sa a stučneje, obráti sa k iným bohom, a budú im slúžiť a budú ma popudzovať k hnevu a zrušia moju smluvu.
21. A stane sa, keď prijdú na neho mnohé zlé veci a úzkosti, že táto pieseň bude svedčiť pred ním ako svedok, lebo nebude zabudnutá ani neodíde od úst jeho semena, lebo viem, čo myslí a čo bude robiť ešte dnes, prv ako ho vovediem do zeme, ktorú som mu prisahal.
22. A Mojžiš napísal túto pieseň toho istého dňa a učil ju synov Izraelových.
23. A JeHoVaH prikázal i Jozuovi, synovi Núnovmu, a riekol: Buď zmužilý a silný, lebo ty vovedieš synov Izraelových do zeme, ktorú som im prisahal, a ja budem s tebou.
24. <Rozkaz o knihe zákona. Proroctvo Mojžišovo>A stalo sa, keď dopísal Mojžiš slová tohoto zákona do knihy až do posledného slova,
25. že prikázal, Mojžiš, Levitom, ktorí nosili truhlu smluvy JeHoVaHovej, a povedal:
26. Vezmite túto knihu zákona a položte ju po strane truhly smluvy JeHoVaHa, svojho Boha, a bude tam proti tebe za svedka.
27. Lebo ja znám tvoju spúru a tvoju tvrdú šiju. Hľa, kým ešte žijem dnes s vami, spierali ste sa proti JeHoVaHovi, a čo len bude potom, keď zomriem!
28. Shromaždite ku mne všetkých starších svojich pokolení a svojich správcov a budem hovoriť tieto slová do ich uší a zavolám proti nim za svedkov nebesia i zem.
29. Lebo viem, že sa veľmi porušíte po mojej smrti a vybočíte z cesty, ktorú som vám prikázal, pre čo prijde na vás to zlé v neskorších dňoch, keď budete robiť to, čo je zlé v očiach JeHoVaHových, popudzujúc ho dielom svojich rúk.
30. A Mojžiš hovoril v uši celého shromaždenia Izraelovho slová tejto piesne až do posledného slova.
←  Deuteronomy (31/34)  →