←  Deuteronomy (26/34)  →
1. <Obeť prvotín. Vyznávanie. Veseliť sa>A stane sa, keď vojdeš do zeme, ktorú ti dáva JeHoVaH, tvoj Bôh, do dedičstva, keď ju zaujmeš dedične a budeš bývať v nej,
2. že vezmeš z prvotiny všetkých plodov pôdy a donesieš v obeť zo svojej zeme, ktorú ti dáva JeHoVaH, tvoj Bôh, a vložiac do koša pojdeš na miesto, ktoré vyvolí JeHoVaH, tvoj Bôh, nato, aby tam prebývalo jeho meno.
3. Tak prijdeš ku kňazovi, ktorý bude v tých dňoch, a povieš mu: Vyznávam dnes JeHoVaHovi, tvojmu Bohu, že som prišiel do zeme, o ktorej prisahal JeHoVaH našim otcom, že nám ju dá.
4. A kňaz vezme koš z tvojej ruky a postaví ho pred oltárom JeHoVaHa, tvojho Boha.
5. A odpovieš a riekneš pred JeHoVaHom, svojím Bohom: Môj otec bol Aramejec na zhynutí, ktorý odišiel dolu do Egypta pohostínil tam zprvu iba v počte niekoľko málo duší a stal sa tam veľkým národom mocným a mnohým čo do počtu.
6. A Egypťania nám robili zle a trápili nás a uvalili na nás tvrdú službu otrockú.
7. A keď sme kričali na JeHoVaHa, Boha svojich otcov, JeHoVaH uslyšal náš hlas, videl naše trápenie, našu úmornú prácu a náš útisk.
8. A JeHoVaH nás vyviedol z Egypta silnou rukou a vystretým ramenom a veľkým strachom, znameniami a zázrakmi.
9. A doviedol nás na toto miesto a dal nám túto zem, zem, ktorá tečie mliekom a medom.
10. Preto teraz, hľa, doniesol som prvotinu plodov pôdy, ktorú si mi dal, JeHoVaHu. A necháš to pred JeHoVaHom, svojím Bohom, a budeš sa klaňať pred JeHoVaHom, svojím Bohom.
11. A budeš sa radovať všetkému tomu dobrému, ktoré ti dal JeHoVaH, tvoj Bôh, i tvojmu domu, i ty i Levita i pohostín, ktorý bude v tvojom strede.
12. <Statočne oddaný desiatok>Keď už oddelíš všetky desiatky svojej úrody a svojich dôchodkov v treťom roku, v roku to desiatku, a dáš Levitovi, pohostínovi, sirote a vdove, a keď budú jesť v tvojich bránach a nasýtia sa,
13. povieš pred JeHoVaHom, svojím Bohom: Vyniesol som, čo bolo sväté, zo svojho domu aj som to dal Levitovi a pohostínovi, sirote a vdove podľa všetkých tvojich prikázaní, ktoré si mi prikázal, neprestúpil som niktorého z tvojich prikázaní ani som nezabudol.
14. Nejedol som z toho vo svojom smútku ani som neodpratal z toho medzi nečisté ako som ani nedal z toho mŕtvemu. Počúval som na hlas JeHoVaHa, svojho Boha, učinil som všetko tak, ako si mi prikázal.
15. Pohliadni z príbytku svojej svätosti, z nebies, a požehnaj svoj ľud, Izraela, i pôdu, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom, zem, ktorá tečie mliekom a medom.
16. <Obnovenie smluvy s JeHoVaHom>Dnes, tohoto dňa, ti prikazuje JeHoVaH, tvoj Bôh, aby si činil tieto ustanovenia a súdy a tedy ich budeš ostríhať a činiť celým svojím srdcom a celou svojou dušou.
17. Dneská si prehlásil o JeHoVaHovi, že ti bude Bohom, a že budeš chodiť po jeho cestách a ostríhať jeho ustanovenia a jeho prikázania a jeho súdy a že budeš počúvať na jeho hlas.
18. A zase JeHoVaH prehlásil o tebe dnes, že mu budeš ľudom zvláštneho vlastníctva, jako ti hovoril, a že budeš ostríhať všetky jeho prikázania,
19. a sľúbil, že ťa vyvýši nad všetky národy, ktoré učinil, na chválu, na slávne meno a na ozdobu, a aby si bol svätým ľudom JeHoVaHovi, svojmu Bohu, tak ako hovoril.
←  Deuteronomy (26/34)  →