←  Deuteronomy (24/34)  →
1. <Rozvedená sa nevráti. Novomanžel>Keď si niekto vezme ženu a ožení sa s ňou, a keď sa voľakedy stane, že nenajde milosti v jeho očiach, lebo našiel nejakú mrzkú vec na nej a napíše jej rozvodný list a dá ho do jej ruky a vyženie ju zo svojho domu,
2. a ona vyjdúc z jeho domu pojde a vydá sa za iného muža,
3. a keď ju bude nenávidieť i ten druhý muž a napíše jej rozvodný list a dá do jej ruky a vyženie ju zo svojho domu, alebo keď zomrie ten druhý muž, ktorý si ju bol vzal za ženu,
4. nebude si ju môcť ten jej prvý muž, ktorý ju zahnal, zase vziať, aby mu bola ženou, keď už bola poškvrnená, lebo je to ohavnosťou pred JeHoVaHom, a neučiníš toho, aby hrešila zem, ktorú ti dá JeHoVaH, tvoj Bôh, do dedičstva.
5. Keď si niekto vezme novú ženu, nepojde von do vojny, ani sa nevzloží na neho nijaká vec. Slobodný bude pre svoj dom jeden rok a bude sa radovať so svojou ženou, ktorú si vzal.
6. Nikto nevezme do zálohu mlynca ani žernova, lebo ten by vzal dušu do zálohu.
7. <Kto by ukradol človeka. Malomoc. Požičané>Keby bol niekto pristihnutý, že ukradol človeka zpomedzi svojich bratov, zo synov Izraelových, a zaobchodil by s ním krute alebo by ho predal, ten zlodej zomrie, a odpraceš také zlo zo svojho stredu.
8. Strež sa pri rane malomocenstva, aby si prísne ostríhal a činil všetko tak, ako vás budú učiť kňazi Levitovia; ako som im prikázal, tak budete ostríhať, aby ste tak činili.
9. Pamätať budeš na to, čo učinil JeHoVaH, tvoj Bôh, Márii na ceste, keď ste vyšli z Egypta.
10. Keď požičiaš svojmu blížnemu nejakú vec, nevojdeš do jeho domu, aby si vzal niečo z jeho vecí do zálohu.
11. Vonku budeš stáť, a človek, ktorému požičiavaš, vynesie záloh von k tebe.
12. A keby to bol chudobný človek, nebudeš ležať v jeho zálohu.
13. Doista mu vrátiš záloh, keď bude zapádať slnko, aby ležiac vo svojom rúchu žehnal ťa, a ty budeš mať spravedlivosť pred JeHoVaHom, svojím Bohom.
14. <Nájomník a rôzne>Nebudeš utiskovať nájomníka, chudobného a núdzneho, niekoho zo svojich bratov alebo zo svojich pohostínov, ktorý je v tvojej zemi, v tvojich bránach.
15. V jeho deň mu dáš jeho mzdu, ani nezajde nad ňou slnce, lebo je chudobný a ku nej pozdvihuje svoju dušu; aby nevolal proti tebe na JeHoVaHa, a bol by na tebe hriech.
16. Nezomrú otcovia pre synov, ani synovia nezomrú pre otcov; každý z nich zomrie za svoj vlastný hriech.
17. Nezohneš súdu pohostína alebo siroty ani nevezmeš do zálohu rúcha vdovy.
18. Ale budeš pamätať, že si bol sluhom v Egypte, a že ťa vykúpil odtiaľ JeHoVaH, tvoj Bôh; preto ti ja prikazujem, aby si činil túto vec.
19. <Paberkovanie>Keď sožneš svoje žnivo na svojom poli a zabudneš snop na poli, nevrátiš sa, aby si ho vzal; pohostínovi, sirote a vdove bude, aby ťa požehnal JeHoVaH, tvoj Bôh, v každej práci tvojich rúk.
20. Keď budeš otĺkať svoju olivu, nebudeš po sebe prezerať vetví; pohostínovi bude, sirote a vdove.
21. Keď oberieš svoju vinicu, nebudeš paberkovať po sebe; to, čo zostane, bude pohostínovi, sirote a vdove.
22. A budeš pamätať, že si bol sluhom v Egyptskej zemi; preto ti ja prikazujem, aby si činil túto vec.
←  Deuteronomy (24/34)  →