← Deuteronomy (2/34) → |
1. | <O prechode zemou synov Ezavových>A obrátiac sa tiahli sme na púšť cestou smerom k Červenému moru, tak ako mi hovoril JeHoVaH, a obchádzali sme vrch Seir mnoho dní. |
2. | A JeHoVaH mi riekol: |
3. | Už ste sa dosť naobchádzali tohoto vrchu; obráťte sa na sever. |
4. | A ľudu prikáž a povedz: Pojdete cez územie svojich bratov, synov Ezavových, ktorí bývajú na Seire. A hoci sa vás budú báť, veľmi sa vystríhajte! |
5. | Nedráždite ich, lebo vám nedám z ich zeme ani toľko, čo by zašľapil nohou, lebo vrch Seir som dal Ezavovi do dedičného majetku. |
6. | Pokrm si kúpite od nich za peniaze, a tak budete jesť, aj vody si kúpite od nich za peniaze, a budete piť. |
7. | Lebo JeHoVaH, tvoj Bôh, ťa požehnal v každej práci tvojich rúk; vie, že ideš touto veľkou púšťou. Toto už štyridsať rokov bol JeHoVaH, tvoj Bôh, s tebou; nemal si v ničom nedostatku. |
8. | A keď sme prešli od svojich bratov, synov Ezavových, ktorí bývajú na Seire, s cesty na rovine, z Elatu a z Ecion-gábera, obrátili sme sa a prešli sme cestou Moábskej púšte. |
9. | <Synovia Lotovi. Obri. Výzva prejsť potok Záred>A JeHoVaH mi riekol: Nebudeš trápiť Moábov ani si nezačínaj s nimi púšťajúc sa do vojny, lebo ti nedám dedičstva z ich zeme, pretože som dal synom Lotovým Ár do dedičstva. |
10. | Émovia bývali predtým v nej, v zemi Ára, veľký to ľud, mnohý a vysoký jako Enákovci. |
11. | Pravda aj oni boli považovaní za obrov ako Enákovci, a Moábovia ich pomenovali Emím. |
12. | A na Seire bývali predtým Chorovia, a synovia Ezavovi zaujali ich državie a vyhubili ich zpred svojej tvári a bývali na ich mieste, tak ako učinil Izrael zemi svojho vlastníctva, ktorú im dal JeHoVaH. |
13. | A tak teraz vstaňte a prejdite potok Záred. Aj sme prešli potok Záred. |
14. | A času, v ktorom sme išli z Kádeš-barnee, až sme prešli potok Záred, bolo tridsaťosem rokov, dokiaľ nevymrelo všetko to pokolenie, mužovia, súci do vojny, zprostred tábora, tak ako im prisahal JeHoVaH. |
15. | Bola aj ruka JeHoVaHova proti nim, aby ich desila a tak vyhubila zprostred tábora, až i vymreli. |
16. | A stalo sa, keď už boli vymreli zprostred ľudu všetci mužovia toho pokolenia, súci do boja, |
17. | že mi hovoril JeHoVaH a riekol: |
18. | Ty prejdeš dneská hranicu Moábovu, Ár, |
19. | a priblížiš sa naproti synom Ammonovým; nebudeš ich trápiť ani si nezačínaj s nimi, lebo ti nedám vlastníctva zo zeme synov Ammonových, pretože som ju dal synom Lotovým za vlastníctvo. |
20. | Aj tá bola považovaná za zem obrov; obrovia v nej bývali predtým, a Ammonovia ich nazvali Zamzummím. |
21. | Bol to veliký ľud, mnohý a vysoký jako Enákovci, ale JeHoVaH ich vyhubil zpred ich tvári, a tak zaujali ich državie a bývali na ich mieste, |
22. | jako učinil synom Ezavovým, ktorí bývajú na Seire, keď zahladil Chorov zpred ich tvári, takže zaujali ich državie a bývajú na ich mieste až do dnešného dňa. |
23. | A Avajov, ktorí bývali v dedinách až po Gazu, vyplienili Kaftorania, ktorí vyšli z Kaftora, a bývali na ich mieste. |
24. | Tedy vstaňte, rušajte sa a prejdite cez potok Arnon! Hľaďže, dal som do tvojej ruky Síchona, kráľa Chešbona, Amoreja, i jeho zem. Začni, zaujmi a vyzvúc ho pusti sa s ním do boja. |
25. | Tohoto dňa začnem dávať tvoj strach a tvoju bázeň na ľudí pod celým nebom. Tí, ktorí počujú zvesť o tebe, budú sa triasť a budú sa svíjať od strachu pred tebou. |
26. | <O kráľovi Síchonovi>A poslal som poslov z púšte Kedemót k Síchonovi, kráľovi Chešbona, so slovami pokoja vzkazujúc: |
27. | Nech, prosím, prejdem cez tvoju zem. Pojdem priamo cestou; neuhnem sa ani napravo ani naľavo. |
28. | Pokrm mi predáš za peniaze, aby som jedol, i vody mi dáš za peniaze, aby som pil; len nech, prosím, prejdem peší; |
29. | učiň mi, jako mi učinili synovia Ezavovi, ktorí bývajú na Seire, a Moábi, ktorí bývajú v Áre, dokiaľ neprejdem cez Jordán do zeme, ktorú nám dáva JeHoVaH, náš Bôh. |
30. | Ale Síchon, kráľ Chešbona, nechcel dať, aby sme prešli jeho územím, lebo JeHoVaH, tvoj Bôh, zatvrdil jeho ducha a posmelil jeho srdce, aby ho vydal do tvojej ruky, jako je tomu dnes. |
31. | A JeHoVaH mi riekol: Hľaď, začal som dávať pred tebou Síchona a jeho zem. Začni, zaujmi, aby si dedične zaujal jeho zem. |
32. | Vtedy vyšiel Síchon proti nám, on i všetok jeho ľud, do boja do Johsy. |
33. | A JeHoVaH, náš Bôh, ho vydal pred nami, a porazili sme ho i jeho synov i všetok jeho ľud |
34. | a zaujali sme všetky jeho mestá toho času a zahladili sme, zarečené, všetky tie mestá, mužov, ženy i deti, takže sme neponechali nikoho nažive. |
35. | Len dobytok sme si pobrali za plen a korisť miest, ktoré sme zaujali. |
36. | Od Aroera, ktoré je na brehu potoka Arnona, a od mesta, ktoré je v tej doline, až po Gileád nebolo mesta, ktoré by nám bolo bývalo privysoké; všetky dal JeHoVaH, nás Bôh, pred nami. |
37. | Len k zemi synov Ammonových si sa nepriblížil, k niktorému kraju potoka Jabbka ani k mestám toho pohoria ani k niktorému miestu, ktorému blížiť sa zapovedal JeHoVaH, náš Bôh. |
← Deuteronomy (2/34) → |