← Deuteronomy (18/34) → |
1. | <Dedičstvo Levitov>Kňazi, Levitovia, celé pokolenie Léviho, nebudú mať podielu ani dedičstva s Izraelom, ohňové obeti JeHoVaHove a jeho dedičstvo budú jesť. |
2. | Ale dedičstva nebude mať prostred svojich bratov. JeHoVaH je jeho dedičstvom, tak ako mu hovoril. |
3. | A toto je to, čo bude patriť kňazom od ľudu, od tých, ktorí budú obetovať bitnú obeť, už či vola či dobytča: dajú kňazovi plece, líca a žalúdok. |
4. | Prvotinu svojho obilia, svojho vína a svojho oleja a prvotinu strihu svojho drobného stáda, tiež dáš jemu. |
5. | Lebo jeho si vyvolil JeHoVaH, tvoj Bôh, zo všetkých tvojich pokolení, aby stál svätoslúžiť v mene JeHoVaHovom, on i jeho synovia po všetky dni. |
6. | A keď prijde Levita z niektorej z tvojich brán, odkiaľkoľvek z Izraela, kde pohostíni, a prijde s celou žiadosťou svojej duše na miesto, ktoré vyvolí JeHoVaH, |
7. | bude svätoslúžiť v mene JeHoVaHa, svojho Boha, jako ktoríkoľvek iní jeho bratia, Leviti, ktorí tam stoja pred JeHoVaHom. |
8. | Rovnaký podiel budú jesť, krome toho, čo ktorý z nich dostal za predané z otcovského majetku. |
9. | <Ohavnosti pohanov: veštectvo a čarodejstvo>Keď vojdeš do zeme, ktorú ti dá JeHoVaH, tvoj Bôh, nebudeš sa učiť robiť podľa ohavností tých národov. |
10. | Nenajde sa u teba nikto taký, kto by viedol svojho syna alebo svoju dcéru cez oheň, ani veštec ani planetár ani zaklínač ani čarodejník |
11. | ani bosorák ani dopytujúci sa vešteckého ducha ani vedomec alebo taký, ktorý by sa niečo pýtal mŕtvych. |
12. | Lebo ohavnosťou je JeHoVaHovi každý, kto to robí, a práve pre tie ohavnosti ich vyháňa JeHoVaH, tvoj Bôh od tvojej tvári. |
13. | Dokonalý budeš s JeHoVaHom, svojím Bohom, |
14. | lebo tieto národy, ktoré ty zaujmeš do dedičstva, počúvajú na planetárov a na veštcov, ale tebe nedal JeHoVaH, tvoj Bôh, aby si tak robil. |
15. | <Zasľúbenie veľkého proroka>JeHoVaH, tvoj Bôh, ti vzbudí proroka z tvojho stredu, zpomedzi tvojich bratov, ako som ja, na toho budete počúvať, |
16. | všetko tak, ako si si žiadal od JeHoVaHa, svojho Boha, na Horebe v deň shromaždenia hovoriac: Nech už nepočúvam viacej hlasu JeHoVaHa, svojho Boha, ani nech už viacej nevidím tohoto veľkého ohňa, aby som nezomrel. |
17. | A JeHoVaH mi povedal: Dobre hovoria, čo hovoria. |
18. | Proroka im vzbudím zprostred ich bratov, ako si ty, a vložím svoje slová do jeho úst, a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem. |
19. | A stane sa, že ten, kto by nepočúval na moje slová, ktoré bude hovoriť v mojom mene, ponesie svoju vinu, a ja to budem vyhľadávať od neho. |
20. | Ale prorok, ktorý by sa spupne odvážil hovoriť slovo v mojom mene, to, čoho som mu neprikázal hovoriť, a ktorý by hovoril v mene iných bohov, ten prorok zomrie. |
21. | A keby si povedal vo svojom srdci: Jako poznáme slovo, ktoré nehovoril JeHoVaH? |
22. | Keby hovoril prorok nejaké slovo v mene JeHoVaHovom, a nestalo by sa to slovo ani by neprišlo, to je to slovo, ktoré nehovoril JeHoVaH, v spupnosti hovoril ho prorok, nebudeš sa ho báť. |
← Deuteronomy (18/34) → |