←  Deuteronomy (18/34)  →
1. <Dedičstvo Levitov>Kňazi, Levitovia, celé pokolenie Léviho, nebudú mať podielu ani dedičstva s Izraelom, ohňové obeti JeHoVaHove a jeho dedičstvo budú jesť.
2. Ale dedičstva nebude mať prostred svojich bratov. JeHoVaH je jeho dedičstvom, tak ako mu hovoril.
3. A toto je to, čo bude patriť kňazom od ľudu, od tých, ktorí budú obetovať bitnú obeť, už či vola či dobytča: dajú kňazovi plece, líca a žalúdok.
4. Prvotinu svojho obilia, svojho vína a svojho oleja a prvotinu strihu svojho drobného stáda, tiež dáš jemu.
5. Lebo jeho si vyvolil JeHoVaH, tvoj Bôh, zo všetkých tvojich pokolení, aby stál svätoslúžiť v mene JeHoVaHovom, on i jeho synovia po všetky dni.
6. A keď prijde Levita z niektorej z tvojich brán, odkiaľkoľvek z Izraela, kde pohostíni, a prijde s celou žiadosťou svojej duše na miesto, ktoré vyvolí JeHoVaH,
7. bude svätoslúžiť v mene JeHoVaHa, svojho Boha, jako ktoríkoľvek iní jeho bratia, Leviti, ktorí tam stoja pred JeHoVaHom.
8. Rovnaký podiel budú jesť, krome toho, čo ktorý z nich dostal za predané z otcovského majetku.
9. <Ohavnosti pohanov: veštectvo a čarodejstvo>Keď vojdeš do zeme, ktorú ti dá JeHoVaH, tvoj Bôh, nebudeš sa učiť robiť podľa ohavností tých národov.
10. Nenajde sa u teba nikto taký, kto by viedol svojho syna alebo svoju dcéru cez oheň, ani veštec ani planetár ani zaklínač ani čarodejník
11. ani bosorák ani dopytujúci sa vešteckého ducha ani vedomec alebo taký, ktorý by sa niečo pýtal mŕtvych.
12. Lebo ohavnosťou je JeHoVaHovi každý, kto to robí, a práve pre tie ohavnosti ich vyháňa JeHoVaH, tvoj Bôh od tvojej tvári.
13. Dokonalý budeš s JeHoVaHom, svojím Bohom,
14. lebo tieto národy, ktoré ty zaujmeš do dedičstva, počúvajú na planetárov a na veštcov, ale tebe nedal JeHoVaH, tvoj Bôh, aby si tak robil.
15. <Zasľúbenie veľkého proroka>JeHoVaH, tvoj Bôh, ti vzbudí proroka z tvojho stredu, zpomedzi tvojich bratov, ako som ja, na toho budete počúvať,
16. všetko tak, ako si si žiadal od JeHoVaHa, svojho Boha, na Horebe v deň shromaždenia hovoriac: Nech už nepočúvam viacej hlasu JeHoVaHa, svojho Boha, ani nech už viacej nevidím tohoto veľkého ohňa, aby som nezomrel.
17. A JeHoVaH mi povedal: Dobre hovoria, čo hovoria.
18. Proroka im vzbudím zprostred ich bratov, ako si ty, a vložím svoje slová do jeho úst, a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem.
19. A stane sa, že ten, kto by nepočúval na moje slová, ktoré bude hovoriť v mojom mene, ponesie svoju vinu, a ja to budem vyhľadávať od neho.
20. Ale prorok, ktorý by sa spupne odvážil hovoriť slovo v mojom mene, to, čoho som mu neprikázal hovoriť, a ktorý by hovoril v mene iných bohov, ten prorok zomrie.
21. A keby si povedal vo svojom srdci: Jako poznáme slovo, ktoré nehovoril JeHoVaH?
22. Keby hovoril prorok nejaké slovo v mene JeHoVaHovom, a nestalo by sa to slovo ani by neprišlo, to je to slovo, ktoré nehovoril JeHoVaH, v spupnosti hovoril ho prorok, nebudeš sa ho báť.
←  Deuteronomy (18/34)  →