← Deuteronomy (10/34) → |
1. | <Druhé dve dosky. Smrť Áronova. Pokolenie Léviho oddelené>V tom čase mi riekol JeHoVaH: Uteš si dve kamenné dosky, jaké boly tie prvé, a vyjdi ku mne sem na vrch a spravíš si truhlu z dreva. |
2. | Napíšem na dosky slová, ktoré boly na tamtých prvých doskách, ktoré si rozbil, a vložíš ich do truhly. |
3. | A tak som spravil truhlu zo šittímového dreva a utesal som dve kamenné dosky, jaké boly tie prvé, a vyšiel som na vrch a dve dosky som niesol vo svojej ruke. |
4. | A napísal na dosky, jako bolo tamto prvé písmo, desať slov, ktoré vám hovoril JeHoVaH na vrchu zprostred ohňa v deň shromaždenia, a JeHoVaH ich dal zase mne. |
5. | Potom som sa obrátil a sišiel som s vrchu a vložil som dosky do truhly, ktorú som spravil, a sú tam, tak ako mi prikázal JeHoVaH. |
6. | A synovia Izraelovi sa rušali z Beerót-bené-jaakána do Mósera. Tam zomrel Áron a tam je i pochovaný, a kňazský úrad konal Eleazár, jeho syn, miesto neho. |
7. | Odtiaľ sa rušali do Gudgody a z Gudgody do Jotbaty, do zeme potokov vody. |
8. | Toho času oddelil JeHoVaH pokolenie Léviho, aby nosili truhlu smluvy JeHoVaHovej, a aby stáli pred JeHoVaHom, aby mu slúžili a aby dávali požehnanie v jeho mene, jako je tomu až do dnešného dňa. |
9. | Preto nemá Lévi podielu a dedičstva so svojimi bratmi. JeHoVaH je jeho dedičstvom, tak ako mu hovoril JeHoVaH, tvoj Bôh. |
10. | A ja som stál na vrchu jako v tamtie prvé dni, štyridsať dní a štyridsať nocí. A JeHoVaH ma vyslyšal i ten raz; nechcel ťa už potom JeHoVaH zkaziť. |
11. | A JeHoVaH mi riekol: Vstaň, iď, aby si išiel pred ľudom, aby vošli a zaujali do dedičstva zem, ktorú som prisahal ich otcom, že im ju dám. |
12. | <Čo žiada JeHoVaH, dobrý a svätý>A tak teraz, Izraelu, čože žiada JeHoVaH, tvoj Bôh, od teba krome toho, aby si sa bál JeHoVaHa, svojho Boha, aby si chodil po všetkých jeho cestách, aby si ho miloval a aby si slúžil JeHoVaHovi, svojmu Bohu, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, |
13. | aby si ostríhal prikázania JeHoVaHove a jeho ustanovenia, ktoré ti ja dnes prikazujem na tvoje dobré. |
14. | Hľa, JeHoVaHove, tvojho Bohove, sú nebesia i nebesia nebies, zem i všetko, čo je na nej. |
15. | A predsa len k tvojim otcom priľnul JeHoVaH milujúc ich a vyvolil si ich semeno po nich, vás, zo všetkých národov, ako je tomu dnes. |
16. | A preto obrežete neobrezanosť svojho srdca a nezatvrdzujte viacej svojej šije! |
17. | Lebo JeHoVaH, váš Bôh, je Bohom bohov a Pánom pánov, silný Bôh veľký, premocný a strašný, ktorý nehľadí na osobu človeka ani nevezme úplatného daru, |
18. | ktorý činí súd siroty a vdovy a miluje pohostína dávajúc mu chlieb a odev. |
19. | Preto budete aj vy milovať pohostína, lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi. |
20. | JeHoVaHa, svojho Boha, sa budeš báť, jemu budeš slúžiť a jeho sa budeš láskou pridŕžať a na jeho meno budeš prisahať. |
21. | On je tvojou chlúbou a on tvojím Bohom, ktorý učinil s tebou tie veľké a strašné veci, ktoré videly tvoje oči. |
22. | V počte sedemdesiat duší odišli tvoji otcovia dolu do Egypta, a teraz ťa rozmnožil JeHoVaH, tvoj Bôh, že ťa je ako hviezd na nebesiach čo do množstva. |
← Deuteronomy (10/34) → |