Deuteronomy (10/34)  

1. <Druhé dve dosky. Smrť Áronova. Pokolenie Léviho oddelené>V tom čase mi riekol JeHoVaH: Uteš si dve kamenné dosky, jaké boly tie prvé, a vyjdi ku mne sem na vrch a spravíš si truhlu z dreva.
2. Napíšem na dosky slová, ktoré boly na tamtých prvých doskách, ktoré si rozbil, a vložíš ich do truhly.
3. A tak som spravil truhlu zo šittímového dreva a utesal som dve kamenné dosky, jaké boly tie prvé, a vyšiel som na vrch a dve dosky som niesol vo svojej ruke.
4. A napísal na dosky, jako bolo tamto prvé písmo, desať slov, ktoré vám hovoril JeHoVaH na vrchu zprostred ohňa v deň shromaždenia, a JeHoVaH ich dal zase mne.
5. Potom som sa obrátil a sišiel som s vrchu a vložil som dosky do truhly, ktorú som spravil, a sú tam, tak ako mi prikázal JeHoVaH.
6. A synovia Izraelovi sa rušali z Beerót-bené-jaakána do Mósera. Tam zomrel Áron a tam je i pochovaný, a kňazský úrad konal Eleazár, jeho syn, miesto neho.
7. Odtiaľ sa rušali do Gudgody a z Gudgody do Jotbaty, do zeme potokov vody.
8. Toho času oddelil JeHoVaH pokolenie Léviho, aby nosili truhlu smluvy JeHoVaHovej, a aby stáli pred JeHoVaHom, aby mu slúžili a aby dávali požehnanie v jeho mene, jako je tomu až do dnešného dňa.
9. Preto nemá Lévi podielu a dedičstva so svojimi bratmi. JeHoVaH je jeho dedičstvom, tak ako mu hovoril JeHoVaH, tvoj Bôh.
10. A ja som stál na vrchu jako v tamtie prvé dni, štyridsať dní a štyridsať nocí. A JeHoVaH ma vyslyšal i ten raz; nechcel ťa už potom JeHoVaH zkaziť.
11. A JeHoVaH mi riekol: Vstaň, iď, aby si išiel pred ľudom, aby vošli a zaujali do dedičstva zem, ktorú som prisahal ich otcom, že im ju dám.
12. <Čo žiada JeHoVaH, dobrý a svätý>A tak teraz, Izraelu, čože žiada JeHoVaH, tvoj Bôh, od teba krome toho, aby si sa bál JeHoVaHa, svojho Boha, aby si chodil po všetkých jeho cestách, aby si ho miloval a aby si slúžil JeHoVaHovi, svojmu Bohu, celým svojím srdcom a celou svojou dušou,
13. aby si ostríhal prikázania JeHoVaHove a jeho ustanovenia, ktoré ti ja dnes prikazujem na tvoje dobré.
14. Hľa, JeHoVaHove, tvojho Bohove, sú nebesia i nebesia nebies, zem i všetko, čo je na nej.
15. A predsa len k tvojim otcom priľnul JeHoVaH milujúc ich a vyvolil si ich semeno po nich, vás, zo všetkých národov, ako je tomu dnes.
16. A preto obrežete neobrezanosť svojho srdca a nezatvrdzujte viacej svojej šije!
17. Lebo JeHoVaH, váš Bôh, je Bohom bohov a Pánom pánov, silný Bôh veľký, premocný a strašný, ktorý nehľadí na osobu človeka ani nevezme úplatného daru,
18. ktorý činí súd siroty a vdovy a miluje pohostína dávajúc mu chlieb a odev.
19. Preto budete aj vy milovať pohostína, lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi.
20. JeHoVaHa, svojho Boha, sa budeš báť, jemu budeš slúžiť a jeho sa budeš láskou pridŕžať a na jeho meno budeš prisahať.
21. On je tvojou chlúbou a on tvojím Bohom, ktorý učinil s tebou tie veľké a strašné veci, ktoré videly tvoje oči.
22. V počte sedemdesiat duší odišli tvoji otcovia dolu do Egypta, a teraz ťa rozmnožil JeHoVaH, tvoj Bôh, že ťa je ako hviezd na nebesiach čo do množstva.

  Deuteronomy (10/34)