←  Daniel (5/12)  →
1. <Balsazár sa rúha JeHoVaHovi. Tajomná ruka píše na stenu>Kráľ Balsazár učinil svojim tisícim veľmožom veľkú hostinu a pred tými tisícimi pil víno.
2. Balsazár, keď mu chutnalo víno, rozkázal doniesť nádoby, zlaté a strieborné, ktoré Nabuchodonozor, jeho otec, vyniesol z chrámu, ktorý bol v Jeruzaleme, aby z nich pili kráľ, jeho veľmoži, jeho ženy a jeho ženiny.
3. Vtedy doniesli zlaté nádoby, ktoré boli odniesli z chrámu Božieho domu, ktorý bol v Jeruzaleme, a pili z nich kráľ, jeho veľmoži, jeho ženy a jeho ženiny.
4. Pili víno a chválili bohov, zlatých, strieborných, medených, železných, drevených a kamenných.
5. Ale v tú istú hodinu vyšly prsty ruky človeka a písaly naproti svietniku na vápennú obmietku steny paláca kráľovho, a kráľ videl čiastku ruky, ktorá písala.
6. Vtedy sa zmenila jasnosť kráľova, a jeho myšlienky ho desily, a kĺby jeho bedier sa rozviazaly, a triasol sa tak, že sa mu kolená tĺkly jedno o druhé.
7. A kráľ kričal celou silou, aby doviedli hore hvezdárov, Chaldejov a veštcov. A kráľ odpovedal a riekol mudrcom Babylona: Ktokoľvek prečíta toto písmo a povie mi jeho výklad, bude oblečený do purpuru, a dá sa mu zlatý náhrdelník na hrdlo, a bude vládnuť tretí v kráľovstve.
8. Vtedy prišli hore všetci mudrci kráľovi, ale nemohli prečítať písmo ani oznámiť kráľovi jeho výklad.
9. Vtedy sa veľmi desil kráľ Balsazár, a jeho jasnosť sa zmenila na ňom, a jeho veľmoži boli bezradní.
10. <Kráľovná hovorí o Danielovi>Potom pre slová kráľove a jeho veľmožov vyšla kráľovná hore do domu, v ktorom sa hodovalo a pilo, a kráľovná prehovorila a riekla: Kráľu, ži na veky! Nech ťa nedesia tvoje myšlienky, a nech sa nemení tvoja jasnosť!
11. Je v tvojom kráľovstve muž, v ktorom je duch svätých bohov, a za dní tvojho otca bolo v ňom najdené svetlo a rozum a múdrosť ako múdrosť bohov a kráľ Nabuchodonozor, tvoj otec ho bol ustanovil za knieža učencov, hvezdárov, Chaldejov a veštcov, tvoj otec, kráľu,
12. a preto, že bol najdený v ňom veľký duch, vedomosť a rozum, vykladanie snov a povedanie záhad a rozviazanie tvrdých uzlov, v Danielovi, ktorému dal kráľ meno Baltazár, tedy nech je teraz Daniel zavolaný a povie výklad.
13. <Daniel vyloží tajomné písmo>Vtedy doviedli Daniela hore pred kráľa. A kráľ odpovedal a riekol Danielovi: Či si to ty ten Daniel, ktorý je zo synov judského zajatia, ktorého doviedol kráľ, môj otec, z Judska?
14. Počul som o tebe, že je duch bohov v tebe, a že sa našlo v tebe svetlo a rozum a veľká múdrosť.
15. Hľa, teraz boli sem hore predo mňa dovedení mudrci a hvezdári, aby prečítali toto písmo a oznámili mi jeho výklad, ale nemôžu povedať výklad slova.
16. Lež ja som počul o tebe, že ty môžeš vyložiť výklady a rozviazať uzly tajomstiev. A tak teraz, ak budeš môcť prečítať písmo a oznámiť mi jeho výklad, budeš oblečený do purpuru, dá sa ti zlatý náhrdelník na tvoje hrdlo, a budeš vládnuť tretí v kráľovstve.
17. Vtedy odpovedal Daniel a riekol pred kráľom: Tvoje dary nech sú len tebe, a svoje odmeny daj inému; ale písmo prečítam kráľovi a výklad mu oznámim.
18. Ty, ó, kráľu počuj! Bôh Najvyšší dal Nabuchodonozorovi, tvojmu otcovi, kráľovstvo a veličenstvo, česť a slávu.
19. A pre veličenstvo, ktoré mu dal, triasly sa a bály sa pred ním všetky národy, ľudia a jazyky; lebo koho chcel, toho zabil, a koho chcel, toho zachoval živého; koho chcel, toho povýšil, a koho chcel toho ponížil.
20. A keď sa bolo povýšilo jeho srdce, a jeho duch sa zmocnil, aby robil pyšne, bol sosadený s trónu svojho kráľovstva, a odňali mu jeho česť,
21. a bol vyhnaný zpomedzi synov človeka, a jeho srdce sa stalo podobným srdcu zvierat, a mal svoje obydlie s divokými osly; bylinu mu dávali jesť ako volom, a jeho telo bolo máčané rosou z neba, až dokiaľ nepoznal, že Bôh Najvyšší panuje nad kráľovstvom človeka a koho chce toho ustanoví nad ním.
22. A ty, jeho syn, Balsazáre, neponížil si svojho srdca, hocaj si toto všetko vedel.
23. Ale si sa pozdvihol proti Pánovi nebies, a doniesli nádoby jeho domu pred teba, a ty i tvoji veľmoži, tvoje ženy i tvoje ženiny ste pili z nich víno, a chválil si bohov strieborných a zlatých, medených a železných, drevených a kamenných, ktorí ani nevidia ani nečujú ani nevedia ničoho, a Boha, v ktorého ruke je tvoj dych, a ktorého sú i všetky tvoje cesty, si neoslavoval.
24. Vtedy bola od neho poslaná čiastka ruky, a bolo napísané toto písmo.
25. A toto je písmo, ktoré je napísané: Mene, mene; tekel ufarsin.
26. A toto je výklad veci: Mene, sčítaný, (znamená, že) Bôh spočítal tvoje kráľovstvo a ukončil ho.
27. Tekel, odvážený: Odvážený si na váhe, a si najdený nedostatočný.
28. Peres, rozdelený: Rozdelené je tvoje kráľovstvo a je dané Médom a Peržanom.
29. Vtedy rozkázal Balsazár, aby obliekli Daniela do purpuru, a dali zlatý náhrdelník na jeho hrdlo a rozhlasovali o ňom, že má byť tretím pánom v kráľovstve.
30. V tú istú noc bol zabitý Balsazár, kráľ Chaldejov.
31. Méd Dárius dostal kráľovstvo, ktorý mal vtedy už šesťdesiatdva rokov.
←  Daniel (5/12)  →