←  Daniel (3/12)  →
1. <Nabuchodonozor postaví zlatý obraz>Potom spravil kráľ Nabuchodonozor zlatý obraz, ktorého výška bola šesťdesiat lakťov a šírka šesť lakťov. Postavil ho na poli Dúra v krajine Babylona.
2. A kráľ Nabuchodonozor poslal shromaždiť satrapov, vojvodov, náčelníkov, sudcov, pokladníkov, znalcov zákona, radcov a všetkých vladárov krajín, aby prišli na posviacku obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor.
3. Vtedy sa zhromaždili satrapovia, vojvodovia, náčelníci, sudcovia, pokladníci, znalci zákona, radcovia a všetci vladári krajín na posviacku obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor, a stáli pred obrazom, ktorý postavil Nabuchodonozor.
4. A hlásateľ volal z celej sily: Vám sa rozkazuje, ľuďom, národom a jazykom:
5. Hneď, ako počujete zvuk rohu, píšťaly, citary, husieľ, žaltár, gajdy a všelijakú hudbu, padnite na svoju tvár a klaňajte sa zlatému obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor!
6. A kto by nepadol a neklaňal sa, tej istej hodiny bude uvrhnutý doprostred ohnivej pece rozpálenej.
7. Preto v ten istý čas, keď počuli všetci ľudia zvuk rohu, píšťaly, citary, husieľ, žaltár a všelijakú hudbu, padli všetci ľudia, národy a jazyky a klaňali sa zlatému obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor.
8. <Sadrach, Mézach a Abednégo sa neklaňajú modle>Preto v ten istý čas pristúpili niektorí chaldejskí mužovia a žalovali na Židov.
9. Odpovedali a hovorili kráľovi Nabuchodonozorovi: Kráľu, ži na veky!
10. Ty si, ó, kráľu, vydal rozkaz, aby každý človek, ktorý počuje zvuk rohu, píšťaly, citary a husieľ, žaltár a gajdy i všelijakú hudbu, padol a klaňal sa zlatému obrazu,
11. a že keby niekto nepadol a neklaňal sa, bude uvrhnutý doprostred ohnivej pece rozpálenej.
12. A hľa, sú mužovia Židia, ktorých si ustanovil nad správou Babylonskej krajiny, Sadrach, Mézach a Abednégo, títo mužovia, kráľu, nedbajú na tvoj rozkaz, tvojich bohov nectia a zlatému obrazu, ktorý si postavil, sa neklaňajú.
13. <Znova vyzvaní klaňať sa>Vtedy rozkázal Nabuchodonozor v rozzúrení a v prchlivosti, aby doviedli Sadracha, Mézacha a Abednéga, a vtedy doviedli tých mužov pred kráľa.
14. Nabuchodonozor odpovedal a riekol im: Sadrach, Mézach a Abednégo, povedzte, či zúmyselne nectíte môjho boha ani zlatému obrazu, ktorý som postavil, sa neklaniate?
15. Teraz, ak ste hotoví, aby ste v tú chvíľu, keď počujete zvuk rohu, píšťaly, citary a husieľ, žaltár a gajdy i všelijakú hudbu, padli a klaňali sa obrazu, ktorý som učinil, urobte tak. Ale ak sa nebudete klaňať, budete v tú istú hodinu uvrhnutí doprostred ohnivej pece rozpálenej, a potom kde ktorý boh je to, ktorý by vás vytrhnul z mojich rúk?!
16. Sadrach, Mézach a Abednégo odvetili kráľovi a riekli: Nabuchodonozore, nie je nám treba, aby sme ti na to odpovedali slovo.
17. Jestli tak chce náš Bôh, ktorého my ctíme, ten nás môže vytrhnúť z ohnivej pece rozpálenej a vytrhne aj z tvojich rúk, ó, kráľu!
18. Ale ak nie, nech ti je známe, ó, kráľu, že tvojich bohov ctiť nebudeme ani zlatému obrazu, ktorý si postavil, sa nebudeme klaňať.
19. <Traja verní mužovia v ohnivej peci>Vtedy sa naplnil Nabuchodonozor prchlivosťou, a obraz jeho tvári sa zmenil proti Sadrachovi, Mézachovi a Abednégovi, a odpovediac riekol, aby rozpálili pec sedemkrát nad to, jako bolo ináče treba rozpáliť.
20. A rozkázal mužom, mohutným v sile, ktorí boli v jeho vojsku, aby poviazali Sadracha, Mézacha a Abednéga a vrhli ich do ohnivej pece rozpálenej.
21. Vtedy boli tí mužovia poviazaní vo svojich plášťoch, vo svojich košeliach a vo svojich klobúkoch, vôbec vo svojom rúchu, a boli hodení doprostred ohnivej pece rozpálenej.
22. No, preto, že kráľov rozkaz súril, a že pec bola veľmi rozpálená, mužov, ktorí dopravili Sadracha, Mézacha a Abednéga hore, usmrtil plameň ohňa.
23. A tí traja mužovia, Sadrach, Mézach a Abednégo, padli doprostred ohnivej pece rozpálenej poviazaní.
24. Vtedy sa predesil kráľ Nabuchodonozor a vstal rýchle a odpovediac riekol svojim radcom: Či sme neuvrhli troch mužov doprostred ohňa poviazaných? Odpovedali a riekli kráľovi: Je pravda, kráľu.
25. Odpovedal a riekol: Hľa, ja vidím štyroch mužov nepoviazaných, ktorí slobodne chodia prostred ohňa, a nieto na nich porušenia, a ten štvrtý je na pohľad podobný synovi bohov.
26. Vtedy sa priblížil Nabuchodonozor čelustiu ohnivej pece rozpálenej, odpovedal a riekol: Sadrach, Mézach a Abednégo, služobníci Najvyššieho Boha, vyjdite a poďte von! Vtedy vyšli Sadrach, Mézach a Abednégo zprostred ohňa.
27. A shromaždili sa satrapovia, vojvodovia, náčelníci a radcovia kráľovi a hľadeli na tých mužov, že oheň nemal nijakej moci nad ich telami, ba ani len vlas na ich hlave nebol oškvrklý, a ich plášte neboly zmenené, ani neprešiel na nich zápach ohňa.
28. <Nabuchodonozor slávi Boha. Verní povýšení>Vtedy odpovedal Nabuchodonozor a riekol: Nech je požehnaný Bôh Sadrachov, Mézachov a Abednégov, ktorý poslal svojho anjela a vytrhnul svojich služobníkov, ktorí dúfali v neho tak, že neposlúchli ani rozkazu kráľovho, ale vydali svoje telá v záhubu, aby neslúžili ani aby sa neklaňali niktorému bohu krome svojmu Bohu.
29. A preto nariaďujem, aby každý človek z ktoréhokoľvek národa, ľudu alebo jazyka, ktorý by povedal niečo rúhavé proti Bohu Sadrachovmu, Mézachovmu a Abednégovmu, bol rozsekaný na kusy, a jeho dom aby bol obrátený na hnojisko, pretože nieto iného Boha, ktorý by mohol vytrhnúť ako on.
30. Vtedy zase zvelebil kráľ Sadracha, Mézacha a Abednéga, takže sa mali dobre v krajine Babylona. (3:31)<Nabuchodonozorov edikt>Kráľ Nabuchodonozor všetkým národom, ľuďom a jazykom, ktorí bývajú na celej zemi: Nech sa vám rozmnoží váš pokoj! (3:32)Vidí sa mi byť slušným, aby som rozprával znamenia a divy, ktoré učinil pri mne Najvyšší Bôh. (3:33)Aké veľké sú jeho znamenia a jaké mocné jeho divy! Jeho kráľovstvo je večným kráľovstvom, a jeho panstvo trvá z pokolenia na pokolenia.
←  Daniel (3/12)  →