← Acts (4/28) → |
1. | <Prenasledovanie. Viac treba poslúchať Boha>A keď to hovoril ľudu, prišli na nich kňazi a veliteľ stráže chrámu i sadúceovia, |
2. | namrzení preto, že učia ľud a zvestujú v Ježišovi vzkriesenie z mŕtvych. |
3. | A položili na nich ruky a vsadili ich do rána do žalára, lebo už bol večer. |
4. | Ale mnohí z tých, ktorí počuli slovo, uverili, a narástol počet mužov tak asi na päť tisíc. |
5. | A stalo sa na druhý deň, že sa shromaždili ich kniežatá a starší a zákonníci do Jeruzalema, |
6. | aj Annáš, najvyšší kňaz, a Kaifáš a Ján a Alexander i všetci, koľko ich bolo z rodu najvyššieho kňaza, |
7. | a postaviac ich do prostredku vypytovali sa: Jakou mocou alebo v akom mene ste to vy učinili? |
8. | Vtedy Peter, razom naplnený Svätým Duchom, im povedal: Kniežatá ľudu a starší Izraelovi! |
9. | Ak sme my dnes vyšetrovaní pre dobrodenie, učinené nemocnému človekovi, že čím alebo kým je tento uzdravený, |
10. | nech vám je všetkým známe aj všetkému ľudu izraelskému, že menom Ježiša Krista, toho Nazarejského, ktorého ste vy ukrižovali, ktorého Bôh vzkriesil z mŕtvych, tým tento tu stojí zdravý pred vami. |
11. | To je ten kameň, opovrhnutý vami staviteľmi, ktorý sa stal hlavou uhla. |
12. | A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení. |
13. | A keď videli Petrovu smelosť i Jánovu a spozorovali, že sú ľudia neučení a prostí, divili sa a poznali ich, že bývali s Ježišom. |
14. | A keď videli s nimi stáť človeka, toho uzdraveného, nemali čo proti nim povedať. |
15. | A rozkázali, aby vyšli von z vysokej rady a radili sa medzi sebou |
16. | a vraveli: Čo urobíme týmto ľuďom? Lebo že sa stal zjavný div skrze nich, je známe všetkým, ktorí bývajú v Jeruzaleme, a nemôžeme to popierať. |
17. | Ale aby sa to viacej nerozširovalo medzi ľudom, prísne im pohrozme, aby viacej v tom mene nehovorili niktorému človekovi. |
18. | A zavolajúc ich prikázali im, aby viac vôbec nehovorili ani neučili v mene Ježišovom. |
19. | Ale Peter a Ján im odpovedali a riekli: Rozsúďte sami, či je to spravedlivé pred Bohom, aby sme vás poslúchali viac ako Boha. |
20. | Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli. |
21. | A oni, keď im ešte prihrozili, prepustili ich nenajdúc ničoho, jako by ich boli mohli potrestať, pre ľud, lebo všetci oslavovali Boha nad tým, čo sa stalo. |
22. | Lebo človek mal vyše štyridsať rokov, pri ktorom sa stal ten div uzdravenia. |
23. | <Učeníci velebia Boha v utrpení>A keď ich prepustili, prišli k svojim a porozprávali im všetko, čo im povedali najvyšší kňazi a starší. |
24. | A oni, keď to počuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a povedali: Samovládca, ty, ó, Bože, ktorý si učinil nebo a zem i more i všetko, čo je v nich, |
25. | ty, ktorý si povedal skrze ústa Dávida, svojho služobníka: Prečo zúria národy, a ľudia smýšľajú márne veci? |
26. | Postavili sa kráľovia zeme, a kniežatá sa dovedna sišli proti JeHoVaHovi (* Ž 2, 2) a proti jeho Pomazanému. |
27. | Lebo sa naozaj sišli v tomto meste na tvojho svätého Služobníka Ježiša, ktorého si pomazal, Heródes a Pontský Pilát s pohanmi aj s izraelským ľudom, |
28. | aby vykonali všetko, čo predurčila tvoja ruka a tvoja rada, aby sa stalo. |
29. | A tak teraz, ó, JeHoVaHu, pohliadni na ich hrozby a daj svojim sluhom prosto a s celou smelosťou hovoriť tvoje slovo, |
30. | kým ty vystrieš svoju ruku uzdravovať, a aby sa dialy divy a zázraky skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša. |
31. | A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, kde boli shromaždení, a zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a hovorili slovo Božie prosto a smele. |
32. | <Jedno srdce, jedna duša>A toho množstva uverivších bolo jedno srdce a jedna duša, a ani jeden z nich nehovoril o ničom z toho, čo mal, že je to jeho vlastné, ale mali všetko spoločné. |
33. | A apoštolovia vydávali s velikou mocou svedoctvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša, a veliká milosť bola na nich na všetkých. |
34. | Lebo ani nebolo nikoho medzi nimi núdzneho; lebo všetci, ktorí boli majiteľmi polí alebo domov, predávali ich a nosili peniaze za to, čo ktorí predali, |
35. | a kládli k nohám apoštolov, a rozdávalo sa každému podľa toho, jako to ktorý potreboval. |
36. | A Jozef, ktorému dali apoštolovia prímeno Barnabáš, čo je v preklade: Syn potešenia, Levita, rodom z Cypru, |
37. | majúc pole predal ho a doniesol peniaze a položil k nohám apoštolov. |
← Acts (4/28) → |