← Acts (24/28) → |
1. | <Pavlovi žalobníci. Ananiáš a Tertullus>A po piatich dňoch sišiel ta dolu najvyšší kňaz Ananiáš so staršími aj s rečníkom, s akýmsi Tertullom, ktorí sa dostanovili k vladárovi so žalobou proti Pavlovi. |
2. | A keď ho zavolali, začal Tertullus žalovať a vravel: |
3. | Že sme skrze teba došli veľkého pokoja, a že tvojou prozreteľnosťou dejú sa v tomto národe znamenité nápravy, to všelijak a všade prijímame, výborný Felixe, s celou vďakou. |
4. | Ale aby som ťa ďalej nezdržoval, prosím ťa, žeby si nás zkrátka vypočul v sebe vlastnej prívetivosti. |
5. | Lebo najdúc tohoto človeka jako morovú nákazu a jako takého, ktorý robí vzbury medzi všetkými Židmi po celom svete a jako hlavného náčelníka známej sekty nazarejov, |
6. | ktorý sa pokúsil aj o to, aby poškvrnil chrám, ktorého sme aj chytili a chceli súdiť podľa svojho zákona, |
7. | len prišiel na to tisícnik Lyziáš s velikou silou a vytrhnul ho s našich rúk a odviedol |
8. | poveliac jeho žalobníkom, aby išli k tebe, od ktorého budeš môcť, keď ho vyšetríš, i sám zvedieť o tom o všetkom, čo my na neho žalujeme. |
9. | A dokladali k tomu aj Židia a hovorili, že je tak. |
10. | <Pavel dokazuje svoju nevinu>Vtedy odpovedal Pavel, keď mu pokynul vladár, aby hovoril: Vediac, že si od mnoho rokov sudcom tomuto národu, tým smelšie bránim seba i svoju vec, |
11. | pretože sa môžeš dovedieť, že nie je tomu viac ako dvanásť dní, čo som odišiel hore do Jeruzalema modliť sa. |
12. | A nenašli ma ani v chráme s nikým hovoriť alebo robiť vzburu medzi zástupom ani v synagógach ani po meste |
13. | ani ti nemôžu dokázať, čo na mňa teraz žalujú. |
14. | Ale to ti vyznávam, že práve cestou, ktorú nazývajú sektou, svätoslúžim Bohu svojich otcov veriac všetkému, čo je napísané v zákone a v prorokoch, |
15. | a mám nádej v Bohu, ktorú aj títo sami očakávajú, totiž že bude vzkriesenie z mŕtvych, spravedlivých i nespravedlivých. |
16. | A v tom sa i sám snažím, aby som mal vždycky svedomie, prosté úrazu pred Bohom i pred ľuďmi. |
17. | Ale po viac rokoch som prišiel, aby som doniesol svojmu národu almužny, milodary, a obeti, |
18. | pri čom ma našli očisteného v chráme, nie so zástupom ani s nepokojom, niektorí Židia s Ázie, |
19. | ktorí by mali byť tu pred tebou a žalovať, ak by mali niečo proti mne. |
20. | Alebo aj títo sami nech povedia, či našli na mne nejakú neprávosť, keď som stál pred vysokou radou, |
21. | krome toho jedného zavolania, čo som skríknul stojac medzi nimi, totiž že pre zmŕtvychvstanie mŕtvych som ja dnes od vás súdený. |
22. | Keď to počul Felix, odročil ich pravotu vediac lepšie o dotyčnej ceste a povedal: Keď prijde dolu tisícnik Lyziáš, potom posúdim vašu vec. |
23. | A nariadil stotníkovi, aby strážil Pavla, a aby mal voľnosť, a aby nebránili nikomu z jeho priateľov posluhovať mu alebo chodiť za ním. |
24. | <Felix a Druzilla. Pavel im svedčí o zmŕtvychvstaní a o súde>Potom o niekoľko dní prišiel Felix s Druzillou, svojou ženou, ktorá bola Židovka, a poslal po Pavla a počul ho o viere v Krista Ježiša. |
25. | A keď hovoril o spravedlivosti, zdržanlivosti a o budúcom súde, zľakol sa Felix a odpovedal: Nateraz idi, ale keď budem mať čas, zavolám ťa. |
26. | No, zároveň sa i nadejal, že mu dá Pavel peniaze, aby ho prepustil, a preto i častejšie posielal po neho a shováral sa s ním. |
27. | A po dokončení dvoch rokov dostal Felix nástupcu Porcia Festa. A Felix chcúc si získať u Židov priazeň nechal Pavla vo väzení. |
← Acts (24/28) → |