← Acts (20/28) → |
1. | <Pavel prejde Macedoniu, Grécko a ide do Jeruzalema. Jeho sprievod>Keď potom prestal nepokoj, povolal si Pavel k sebe učeníkov, napomenul ich a odoberúc sa vyšiel odtiaľ, aby išiel do Macedonie. |
2. | A keď prešiel tie kraje a ponapomínal ich mnohými slovy, prišiel do Grécka. |
3. | A keď tam pobudol tri mesiace, a že sa Židia boli na neho nachystali, keď sa mal plaviť do Sýrie, bol tej mienky, že sa vráti cez Macedoniu. |
4. | A išiel s ním až do Ázie Sopater, syn Pyrrov, Berean, a z Tesaloničanov Aristarchus a Sekundus a Gájus Derbiansky a Timoteus a Áziania Tychikus a Trofimus. |
5. | Tí odišli napred a dočkali nás v Troade. |
6. | <Pavel v Troade, kde káže a vzkriesi Eutycha a ide ďalej>A my sme sa odplavili po dňoch nekvaseného z Filíp a prišli sme za päť dní za nimi do Troady, kde sme strávili sedem dní. |
7. | A v prvý deň týždňa, keď sme sa sišli lámať chlieb, Pavel hovoril s nimi, lebo mal na druhý deň odísť a pretiahol slovo až do polnoci. |
8. | A bolo hojne svetiel vo vrchnej dvorane, kde sme boli shromaždení. |
9. | A istý mládenec, menom Eutychus, ktorý sedel na obloku, bol premáhaný hlbokým spánkom, keď zaveľa hovoril Pavel, a súc premožený spánkom padol s tretieho poschodia dolu, a zodvihli ho mŕtveho. |
10. | Tu sišiel Pavel a padol na neho a objímuc ho povedal: Neznepokojujte sa, lebo jeho duša je v ňom. |
11. | A zase vyšiel a lámal chlieb a jedol. A keď sa hodne s nimi nashováral až do svitu, tak odišiel. |
12. | A mládenca doviedli živého a veľmi sa potešili. |
13. | A my sme odišli vopred na loď a odplavili sme sa do Asu a odtiaľ sme mali vziať hore Pavla, lebo tak bol nariadil majúc sám ísť pešo. |
14. | A keď sa s nami sišiel v Ase, vzali sme ho na loď a prišli sme do Mitylény. |
15. | A keď sme sa odtiaľ odplavili, na druhý deň sme prišli proti Chiu a na tretí deň sme sa priplavili k Samosu a zostali sme v Trogylliu a nasledujúceho dňa sme prišli do Milétu. |
16. | Lebo Pavel bol usúdil, že sa preplaví popri Efeze a nezastaví sa tam, aby neztratil času v Ázii, lebo sa ponáhľal, ak by mu to vraj bolo možné, aby bol na Letnice v Jeruzaleme. |
17. | <Pavel sa lúči s Efežanmi>A z Milétu poslal do Efezu a povolal k sebe starších sboru. |
18. | A keď prišli k nemu, povedal im: Vy viete, jako som od prvého dňa, ktorého som prišiel do Ázie, bol s vami po celý ten čas, |
19. | ako som slúžil Pánovi s celou pokorou a s mnohými slzami a pokušeniami, ktoré prichádzaly na mňa úkladmi zo strany Židov; |
20. | ako som nezadržal ničoho užitočného u seba, aby som vám toho nebol zvestoval a učil vás verejne i po domoch |
21. | svedčiac pevne Židom i Grékom o obrátení mysle k Bohu, o pokání, a o viere v nášho Pána Ježiša Krista. |
22. | A teraz, hľa, ja, zaviazaný duchom, idem do Jeruzalema nevediac, čo sa mi v ňom prihodí, |
23. | iba že mi Svätý Duch osvedčuje po mestách a hovorí, že ma čakajú putá a súženie. |
24. | Ale ja na to na všetko nič nedbám, ani môj život nie je tak drahý, ako aby som s radosťou dokonal svoj beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša, to jest, aby som pevne svedčil evanjelium milosti Božej. |
25. | A teraz, hľa, ja viem, že už viacej neuvidíte mojej tvári, nikto z vás, medzi ktorými som chodil a hlásal kráľovstvo Božie. |
26. | Preto vám osvedčujem dnešného dňa, že ja som čistý krvi všetkých. |
27. | Lebo som sa neutiahol z nejakej príčiny, aby som vám nebol zvestoval celej rady Božej. |
28. | A tak tedy majte na seba pozor i na celé stádo, v ktorom vás ustanovil Svätý Duch za dozorcov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si dobyl vlastnou krvou. |
29. | Lebo ja viem toto: že po mojom odchode vojdú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stáda. |
30. | Ba aj z vás samých povstanú mužovia, ktorí budú hovoriť prevrátené veci, aby tiahli učeníkov za sebou. |
31. | Preto bdejte a pamätajte, že tri roky deň a noc neprestal som so slzami napomínať jedného každého. |
32. | A tak teraz, bratia, porúčam vás Bohu a slovu jeho milosti, ktorý môže vzbudovať a dať vám dedičstvo medzi všetkými posvätenými. |
33. | Ničieho striebra alebo zlata alebo rúcha som nežiadal. |
34. | A sami viete, že to, čo mi kedy bolo treba i tým, ktorí boli so mnou, zaopatrovaly tieto ruky. |
35. | Všetko som vám ukázal, že tak pracujúc treba sa nám zaujímať slabých a pamätať na slová Pána Ježiša, lebo on povedal: Blahoslavenejšie je dávať ako brať. |
36. | A keď to povedal, sklonil svoje kolená so všetkými nimi a pomodlil sa. |
37. | A povstalo veľa plaču u všetkých, a padali Pavlovi okolo krku a bozkávali ho. |
38. | A najviac ich bolelo nad slovom, ktoré povedal, že už viacej nemajú vidieť jeho tvári. A odprevadili ho na loď. |
← Acts (20/28) → |