←  Acts (20/28)  →
1. <Pavel prejde Macedoniu, Grécko a ide do Jeruzalema. Jeho sprievod>Keď potom prestal nepokoj, povolal si Pavel k sebe učeníkov, napomenul ich a odoberúc sa vyšiel odtiaľ, aby išiel do Macedonie.
2. A keď prešiel tie kraje a ponapomínal ich mnohými slovy, prišiel do Grécka.
3. A keď tam pobudol tri mesiace, a že sa Židia boli na neho nachystali, keď sa mal plaviť do Sýrie, bol tej mienky, že sa vráti cez Macedoniu.
4. A išiel s ním až do Ázie Sopater, syn Pyrrov, Berean, a z Tesaloničanov Aristarchus a Sekundus a Gájus Derbiansky a Timoteus a Áziania Tychikus a Trofimus.
5. Tí odišli napred a dočkali nás v Troade.
6. <Pavel v Troade, kde káže a vzkriesi Eutycha a ide ďalej>A my sme sa odplavili po dňoch nekvaseného z Filíp a prišli sme za päť dní za nimi do Troady, kde sme strávili sedem dní.
7. A v prvý deň týždňa, keď sme sa sišli lámať chlieb, Pavel hovoril s nimi, lebo mal na druhý deň odísť a pretiahol slovo až do polnoci.
8. A bolo hojne svetiel vo vrchnej dvorane, kde sme boli shromaždení.
9. A istý mládenec, menom Eutychus, ktorý sedel na obloku, bol premáhaný hlbokým spánkom, keď zaveľa hovoril Pavel, a súc premožený spánkom padol s tretieho poschodia dolu, a zodvihli ho mŕtveho.
10. Tu sišiel Pavel a padol na neho a objímuc ho povedal: Neznepokojujte sa, lebo jeho duša je v ňom.
11. A zase vyšiel a lámal chlieb a jedol. A keď sa hodne s nimi nashováral až do svitu, tak odišiel.
12. A mládenca doviedli živého a veľmi sa potešili.
13. A my sme odišli vopred na loď a odplavili sme sa do Asu a odtiaľ sme mali vziať hore Pavla, lebo tak bol nariadil majúc sám ísť pešo.
14. A keď sa s nami sišiel v Ase, vzali sme ho na loď a prišli sme do Mitylény.
15. A keď sme sa odtiaľ odplavili, na druhý deň sme prišli proti Chiu a na tretí deň sme sa priplavili k Samosu a zostali sme v Trogylliu a nasledujúceho dňa sme prišli do Milétu.
16. Lebo Pavel bol usúdil, že sa preplaví popri Efeze a nezastaví sa tam, aby neztratil času v Ázii, lebo sa ponáhľal, ak by mu to vraj bolo možné, aby bol na Letnice v Jeruzaleme.
17. <Pavel sa lúči s Efežanmi>A z Milétu poslal do Efezu a povolal k sebe starších sboru.
18. A keď prišli k nemu, povedal im: Vy viete, jako som od prvého dňa, ktorého som prišiel do Ázie, bol s vami po celý ten čas,
19. ako som slúžil Pánovi s celou pokorou a s mnohými slzami a pokušeniami, ktoré prichádzaly na mňa úkladmi zo strany Židov;
20. ako som nezadržal ničoho užitočného u seba, aby som vám toho nebol zvestoval a učil vás verejne i po domoch
21. svedčiac pevne Židom i Grékom o obrátení mysle k Bohu, o pokání, a o viere v nášho Pána Ježiša Krista.
22. A teraz, hľa, ja, zaviazaný duchom, idem do Jeruzalema nevediac, čo sa mi v ňom prihodí,
23. iba že mi Svätý Duch osvedčuje po mestách a hovorí, že ma čakajú putá a súženie.
24. Ale ja na to na všetko nič nedbám, ani môj život nie je tak drahý, ako aby som s radosťou dokonal svoj beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša, to jest, aby som pevne svedčil evanjelium milosti Božej.
25. A teraz, hľa, ja viem, že už viacej neuvidíte mojej tvári, nikto z vás, medzi ktorými som chodil a hlásal kráľovstvo Božie.
26. Preto vám osvedčujem dnešného dňa, že ja som čistý krvi všetkých.
27. Lebo som sa neutiahol z nejakej príčiny, aby som vám nebol zvestoval celej rady Božej.
28. A tak tedy majte na seba pozor i na celé stádo, v ktorom vás ustanovil Svätý Duch za dozorcov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si dobyl vlastnou krvou.
29. Lebo ja viem toto: že po mojom odchode vojdú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stáda.
30. Ba aj z vás samých povstanú mužovia, ktorí budú hovoriť prevrátené veci, aby tiahli učeníkov za sebou.
31. Preto bdejte a pamätajte, že tri roky deň a noc neprestal som so slzami napomínať jedného každého.
32. A tak teraz, bratia, porúčam vás Bohu a slovu jeho milosti, ktorý môže vzbudovať a dať vám dedičstvo medzi všetkými posvätenými.
33. Ničieho striebra alebo zlata alebo rúcha som nežiadal.
34. A sami viete, že to, čo mi kedy bolo treba i tým, ktorí boli so mnou, zaopatrovaly tieto ruky.
35. Všetko som vám ukázal, že tak pracujúc treba sa nám zaujímať slabých a pamätať na slová Pána Ježiša, lebo on povedal: Blahoslavenejšie je dávať ako brať.
36. A keď to povedal, sklonil svoje kolená so všetkými nimi a pomodlil sa.
37. A povstalo veľa plaču u všetkých, a padali Pavlovi okolo krku a bozkávali ho.
38. A najviac ich bolelo nad slovom, ktoré povedal, že už viacej nemajú vidieť jeho tvári. A odprevadili ho na loď.
←  Acts (20/28)  →