←  Acts (2/28)  →
1. <Svätý Duch sostúpi na učeníkov>A keď sa už doplňoval päťdesiaty deň po Veľkej noci, totiž deň Letníc, boli všetci jednomyseľne spolu.
2. A zrazu povstal z neba zvuk ako zvuk nesúceho sa silného vánku a naplnil celý dom, kde sedeli.
3. A ukázaly sa im rozdeľujúce sa jazyky jako čo by jazyky ohňa, a sadol na jedného každého z nich.
4. A zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a začali hovoriť inými jazyky, tak ako im dával Duch vysloviť sa.
5. A bývali v Jeruzaleme Židia, nábožní mužovia, zo všetkých národov, ktoré sú pod nebom.
6. A keď povstal ten hlas, sišlo sa množstvo, a boli celí zmätení, lebo ich počuli hovoriť jeden každý svojím vlastným jazykom.
7. A žasli všetci, divili sa a hovorili jeden druhému: Či hľa, nie sú všetci títo, ktorí to hovoria, Galileania?
8. Ako tedy my, jeden každý, počujeme hovoriť svojím vlastným jazykom, v ktorom sme sa zrodili?
9. Partovia a Médovia a Elamiti a ktorí bývame v Mezopotámii, v Judsku a v Kapadocii, v Ponte a v Ázii,
10. vo Frygii a v Pamfýlii, v Egypte a v krajoch Libye, pri Cyréne a na tento čas tu sa zdržujúci Rimania, Židia a prozelyti,
11. Kréťania a Arabi čujeme ich hovoriť našskými jazyky veliké veci Božie.
12. A žasli všetci a súc bezradní od údivu hovorili jeden druhému: Čo to chce byť?
13. Ale zase iní sa posmievali a hovorili: Naplnení sú sladkým vínom.
14. <Kázeň Petrova>Ale Peter zastanúc si s jedonástimi povýšil svoj hlas a povedal im: Mužovia Židia, aj vy, ktorí bývate v Jeruzaleme, všetci, nech vám je toto známe, a počujte moje slová!
15. Lebo títo nie sú spilí, jako sa vy domnievate, lebo veď je ešte len tretia hodina dňa.
16. Ale toto je to, čo je povedané skrze proroka Joela:
17. A bude v posledných dňoch, hovorí Bôh, že vylejem zo svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia budú prorokovať i vaše dcéry, a vaši mládenci budú vídať videnia, a vašim starcom sa budú snívať sny.
18. Áno i na svojich sluhov a na svoje dievky vylejem zo svojho Ducha v tých dňoch, a budú prorokovať.
19. A dám vidieť zázraky hore na nebi a znamenia dole na zemi, krv a oheň a dymovú paru.
20. Slnce sa obráti na tmu a mesiac na krv, prv ako prijde deň JeHoVaHov (* Joel 2, 31-32a), veľký a slávny.
21. A bude, že každý, ktokoľvek bude vzývať meno JeHoVaHovo, bude spasený.
22. Mužovia Izraeliti, počujte tieto slová: Ježiša Nazarejského, muža, od Boha pred vami presláveného mocami a zázraky a znameniami, ktoré skrze neho činil Bôh medzi vami, jako aj sami viete -
23. toho určenou radou a predzvedením Božím vydaného ste vzali a rukou bezbožných pripäli na kríž a zavraždili,
24. ktorého Bôh vzkriesil oprostiac bolestí smrti, jako aj nebolo možné, aby bol ňou držaný.
25. Lebo Dávid hovorí vzťahom na neho: Vždycky som videl pred sebou Pána (* Ž 16, 8), lebo mi je po pravici, aby som sa nepohnul.
26. Preto sa rozveselilo moje srdce, a môj jazyk splesal, áno i moje telo bude stániť na nádeji,
27. lebo nezanecháš mojej duše v ríši smrti ani nedáš svojmu Svätému vidieť porušenie.
28. Dal si mi poznať cesty života a naplníš ma veselosťou so svojou tvárou!
29. Mužovia bratia! Patrí sa povedať vám prosto a smele o patriarchovi Dávidovi, že i zomrel, i pochovali ho, a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa.
30. A teda súc prorokom a vediac, že sa mu Bôh zaviazal prísahou, že z plodu jeho bedier, podľa tela, vzbudí Krista a dosadí na jeho trón,
31. a vidiac to vopred hovoril o zmŕtvychvstaní Kristovom, že ani nebola zanechaná jeho duša v ríši smrti, ani jeho telo že nevidelo porušenia.
32. Toho istého Ježiša vzkriesil Bôh, čoho sme my všetci svedkami.
33. Vyvýšený súc tedy pravicou Božou a dostanúc zasľúbenie Svätého Ducha od Otca vylial toto, čo vy teraz vidíte a čujete.
34. Lebo Dávid nevstúpil na nebesia, ale on hovorí: Riekol JeHoVaH (* Ž 110, 1b) môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
35. dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh.
36. Nech teda vie istotne celý dom Izraelov, že i Pánom i Kristom ho učinil Bôh, toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali!
37. <Čo máme robiť? Čiňte pokánie! 3000 veriacich>A keď to počuli, boli hlboko dojatí, až do srdca, a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: Čo máme robiť, mužovia bratia?
38. A Peter im povedal: Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha.
39. Lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko-ďaleko, ktorých- a koľkýchkoľvek si povolá JeHoVaH, náš Bôh.
40. A tiež aj inými viacerými slovami dôrazne svedčil a napomínal ich a hovoril: Zachráňte sa od tohoto pokolenia krivoľakého.
41. A tak tí, ktorí ochotne prijali jeho slovo, dali sa pokrstiť, a pripojilo sa toho dňa okolo troch tisícov duší.
42. <Pomery v prvej cirkvi Kristovej>A zotrvávali v učení apoštolov a v spoločnom bratskom obcovaní a pri lámaní chleba a na modlitbách.
43. A prišla bázeň na každú dušu, a dialo sa mnoho zázrakov a divov skrze apoštolov.
44. A všetci veriaci boli spolu a mali všetko spoločné.
45. Aj statky a majetky predávali a delili ich všetkým, ako komu bolo treba.
46. A každodenne zotrvávajúc jednomyseľne v chráme a lámuc chlieb po domoch brali pokrm v plesaní a v prostote srdca,
47. chválili Boha a mali milosť u všetkého ľudu. A Pán pridával cirkvi zachránených každý deň.
←  Acts (2/28)  →