Acts (16/28)  

1. <Pavel pojme so sebou Timotea>A prišiel aj dolu do Derby a do Lystry. A hľa, bol tam nejaký učeník, menom Timoteus, syn nejakej veriacej ženy Židovky a otca Gréka,
2. ktorému dávali bratia, ktorí boli v Lystre a v Ikoniu, dobré svedoctvo.
3. Toho chcel Pavel, aby išiel s ním na cesty, a pojmúc ho obrezal ho pre Židov, ktorí boli po tých miestach, lebo všetci vedeli o jeho otcovi, že bol Grék.
4. A jako chodili po tých mestách, vydávali im zachovávať ustanovenia, usúdené od apoštolov a od starších, ktorí boli v Jeruzaleme.
5. A tak pevnely sbory vo viere a množily sa hojne počtom čo deň.
6. <Cesta do Europy cez Troadu>A keď prešli Frýgiu a Galatskú krajinu, pretože im Svätý Duch zabránil hovoriť slovo v Ázii,
7. prišli k Mýzii a pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale im nedal Duch Ježišov.
8. A obíduc Mýziu, sišli dolu do Troady.
9. A tam sa ukázalo Pavlovi cez noc videnie: Akýsi muž, Macedonec, stál, prosil ho a hovoril: Prejdi do Macedonie a pomôž nám!
10. A jako videl videnie, hneď sme hľadali možnosť odísť do Macedonie vyrozumievajúc, že nás ta povolal Pán, aby sme im zvestovali evanjelium.
11. A tedy odplavili sme sa z Troady a doplavili sme sa rovným behom do Samotrákie a druhého dňa do Neapolis
12. <Filipy. Lydia>a odtiaľ do Filíp, ktoré sú prvým mestom osadným tej časti Macedonie. A boli sme v tomto meste niekoľko dní.
13. A v sobotný deň sme vyšli za bránu mesta k rieke, kde obyčajne bývala modlitba. A sadnúc si hovorili sme so ženami, ktoré sa boly sišly.
14. A počúvala nejaká žena, menom Lydia, ktorá predávala purpur, z mesta Tyatír, bojaca sa Boha, ktorej Pán otvoril srdce, aby pozorovala na to, čo hovoril Pavel.
15. A keď bola pokrstená i jej dom, prosila a hovorila: Ak ste súdili o mne, že som verná Pánovi, tak vojdite do môjho domu a zostaňte. A prinútila nás.
16. <Veštica. Pavel a Sílas v žalári>A stalo sa, keď sme išli na modlitbu, že sa stretla s nami jakási dievčina, ktorá mala vešteckého ducha a ktorá veštením poskytovala svojim pánom veľký zárobok.
17. Tá chodila za Pavlom a za nami, kričala a hovorila: Títo ľudia sú sluhami najvyššieho Boha, ktorí vám zvestujú cestu spasenia.
18. A to robila za mnoho dní. Ale Pavel s nevôľou to nesúc obrátil sa a povedal duchu: Rozkazujem ti v mene Ježiša Krista, aby si vyšiel z nej! A vyšiel v tú istú hodinu.
19. Ale keď videli jej páni, že vyšla nádej ich zárobku, pochytili Pavla a Sílasa a vliekli ich na tržište pred náčelníkov mesta
20. a dovedúc ich pred veliteľov povedali: Títo ľudia súc Židia búria naše mesto
21. a zvestujú obyčaje, ktoré sa nám nesluší prijať ani podľa nich robiť, Rimanom.
22. Tu povstal spolu proti nim aj zástup, a velitelia strhajúc s nich rúcho veleli palicovať.
23. A keď im už boli zadali mnoho rán, vsadili ich do väzenia a strážnemu väzenia prikázali, aby ich dobre strážil.
24. A on dostanúc taký príkaz, vsadil ich do vnútorného väzenia a pre bezpečnosť nohy im sovrel do klady.
25. Ale o polnoci Pavel a Sílas modliac sa spievali Bohu chvály, a väzni ich počúvali.
26. A zrazu povstalo veľké zemetrasenie, takže sa pohly základy žalára, a naskutku sa otvorily všetky dvere, a všetkých putá sa uvoľnily.
27. A keď sa prebudil strážny žalára a videl dvere žalára pootvárané, vytiahol meč a chcel sa zabiť domnievajúc sa, že väzni ušli.
28. Ale Pavel zavolal veľkým hlasom a povedal: Neurob si ničoho zlého, lebo sme všetci tu!
29. A keď si vypýtal svetlo, skočil do vnútra a trasúc sa padol pred Pavla a Sílasa
30. a vyvedúc ich von povedal: Pánovia, čo mám činiť, aby som bol spasený?
31. A oni povedali: Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom.
32. A hovorili mu slovo Pánovo i všetkým, ktorí boli v jeho dome.
33. A pojal ich v tú hodinu nočnú, umyl ich od rán a bol naskutku pokrstený on i všetci jeho domáci.
34. A vyviedol ich hore do svojho domu a predložil im stôl a plesal s celým domom uveriac Bohu.
35. A keď bol deň, poslali velitelia hajdúchov s odkazom: Prepusti tých ľudí!
36. A strážny žalára oznámil slová Pavlovi. Velitelia vraj poslali hajdúchov, aby som vás prepustil. Tak teraz vyjdite a iďte v pokoji.
37. Ale Pavel im povedal: Najprv nás, Rimanov, verejne, a neodsúdených nabili a vrhli do väzenia a teraz nás tajne vyháňajú? Nie, ale nech sami prijdú a vyvedú nás.
38. A hajdúsi oznámili tie slová veliteľom. A báli sa, keď počuli, že sú Rimania.
39. A prišli a prosili ich a vyvedúc žiadali, žeby vyšli z mesta.
40. A keď vyšli z väzenia, vošli k Lydii a vidiac bratov potešili ich a vyšli.

  Acts (16/28)