2Samuel (7/24)  

1. <Dávid chce staväť chrám>A stalo sa, keď už býval kráľ vo svojom dome, a JeHoVaH mu dal odpočinutia zo všetkých strán, od všetkých jeho nepriateľov,
2. že povedal kráľ prorokovi Nátanovi: Pozri, prosím, ja bývam v cedrovom dome, a truhla Božia býva medzi pokrovcami.
3. Na to riekol Nátan kráľovi: Iď a učiň všetko, čo je v tvojom srdci, lebo JeHoVaH je s tebou.
4. <Odpoveď Božia>A stalo sa tej istej noci, že sa stalo slovo JeHoVaHovo k Nátanovi a JeHoVaH riekol takto:
5. Iď a povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí JeHoVaH: Či mi ty vystavíš dom, v ktorom by som býval?
6. Lebo veď som nebýval v dome od toho dňa, ktorého som vyviedol synov Izraelových z Egypta hore až do tohoto dňa, ale som chodil sem a ta v stáne a v svätopríbytku.
7. Kadekoľvek som chodil medzi všetkými synmi Izraelovými, či som azda voľakedy povedal slovo niektorému z pokolení Izraelových, ktorému som prikázal pásť môj ľud, Izraela, aby som bol povedal: Prečo ste mi nevystavili cedrového domu?
8. A tak teraz takto povieš môjmu služobníkovi, Dávidovi: Takto hovorí JeHoVaH Zástupov: Ja som ťa vzal s pastviska zpoza oviec, aby si bol vojvodom nad mojím ľudom, nad Izraelom.
9. A bol som s tebou všade, kamkoľvek si išiel, a vyhladil som všetkých tvojich nepriateľov zpred tvojej tvári a učinil som ti veľké meno jako meno niektorého z tých velikánov, ktorí sú na zemi.
10. A ustanovil som svojmu ľudu, Izraelovi, miesto a zasadil som ho tak, že býva na svojom vlastnom mieste a nebude sa viacej triasť pred svojimi nepriateľmi, ani ho už nebudú trápiť synovia neprávosti jako tam prv,
11. a jako ho trápievali od toho dňa, ktorého som ustanovil sudcov nad svojím ľudom Izraelom, a dal som ti odpočinutia od všetkých tvojich nepriateľov. A k tomu ti oznamuje JeHoVaH, že on, JeHoVaH, učiní tebe dom.
12. <O semene Dávidovom>Keď sa vyplnia tvoje dni, a budeš ležať so svojimi otcami, postavím tvoje semeno po tebe, ktoré vyjde z tvojho života, a upevním jeho kráľovstvo.
13. Ten vystaví môjmu menu dom, a ja postavím pevne trón jeho kráľovstva, takže bude stáť až na veky.
14. Ja mu budem otcom, a on mi bude synom, ktorého, keby sa dopustil nejakej neprávosti, budem trestať ľudským prútom a údermi synov človeka.
15. Ale moja milosť neuhne od neho, jako som urobil, aby uhla od Saula, ktorého som odstránil zpred tvojej tvári.
16. A nepodvrátiteľne stály bude tvoj dom a tvoje kráľovstvo až na veky pred tebou, a tvoj trón bude stáť pevne až na veky.-
17. Podľa všetkých tých slov a podľa celého toho videnia, tak hovoril Nátan Dávidovi.
18. <Modlitba Dávidova>Potom vošiel kráľ Dávid do stánu Božieho a posadil sa pred JeHoVaHom a povedal: Kto som ja, Pane, JeHoVaHu, a kto je môj dom, že si ma doviedol až sem!
19. A ešte i to bolo málo v tvojich očiach, Pane, JeHoVaHu, takže si hovoril ešte aj o dome svojho služobníka do ďalekej budúcnosti, a to na spôsob človeka, Pane, JeHoVaHu!
20. A čože ti má ešte viac hovoriť Dávid, keď ty predsa znáš svojho služobníka, Pane, JeHoVaHu!
21. Pre svoje slovo a podľa dobroty svojho srdca činíš všetko toto veľké a dal si to znať svojmu služobníkovi.
22. Preto si zvelebený, JeHoVaHu, Bože, lebo nie je nikoho tebe rovného, ani niet Boha krome teba, podľa všetkého toho, čo sme počuli na svoje uši.
23. A kto je ako tvoj ľud, ako Izrael, jediný to národ na zemi, ktorý išli Bohovia, sám Bôh vykúpiť sebe za ľud a učiniť si meno (A vykonať vám, synovia Izraelovi, túto tak veľkú vec!), a prišiel si, ó, Bože, učiniť svojej zemi strašné veci, pred tvárou svojho ľudu, ktorý si si vykúpil z Egypta, z národov, a od jeho bohov.
24. A pevne si si postavil svoj ľud, Izraela, sebe za ľud až na veky. A ty, JeHoVaHu, stal si sa im Bohom.
25. A tak teraz, JeHoVaHu, Bože, slovo, ktoré si hovoril vzhľadom na svojho služobníka a na jeho dom, ráč postaviť tak, aby stálo až na veky, a učiň, ako si hovoril.
26. A nech je tvoje meno veľké až na veky, tým, že budú hovoriť: JeHoVaH Zástupov je Bohom nad Izraelom, a dom tvojho služobníka Dávida nech je stály pred tvojou tvárou!
27. Lebo ty, JeHoVaHu Zástupov, Bože Izraelov, zjavil si svojmu služobníkovi povediac: Zbudujem ti dom. Preto našiel tvoj služobník hotové svoje srdce pomodliť sa ti túto modlitbu.
28. A tak teraz, Pane, JeHoVaHu, ty si Bôh, a tedy nech sú tvoje slová pravdou, keď už si hovoril svojmu služobníkovi sľúbiac mu to dobré.
29. A teraz tedy ráč a požehnaj dom svojho služobníka, aby bol na veky pred tvojou tvárou, lebo ty, Pane, JeHoVaHu, si hovoril, a z tvojho požehnania nech je požehnaný dom tvojho služobníka až na veky!

  2Samuel (7/24)