←  2Samuel (12/24)  →
1. <Nátanovo podobenstvo>Preto poslal JeHoVaH Nátana k Dávidovi. A keď vošiel k nemu, povedal mu: Dvaja mužovia boli v jednom meste. Jeden bol bohatý a druhý chudobný.
2. Bohatý mal oviec a volov veľmi mnoho.
3. Chudobný nemal ničoho krome jednej malej ovečky, ktorú bol kúpil, a choval ju, a rástla pri ňom a pri jeho synoch, spolu. Jedla z jeho kusa chleba, pila z jeho pohára a líhala v jeho lone a bola mu jako dcéra.
4. No, prišiel k bohatému človekovi nejaký pocestný. A pretože mu bolo ľúto vziať zo svojich oviec alebo zo svojich volov, aby pripravil pokrm cestujúcemu, ktorý prišiel k nemu, vzal ovečku chudobného človeka a pripravil ju mužovi, ktorý prišiel k nemu.
5. Vtedy sa veľmi rozhneval Dávid na človeka a povedal Nátanovi: Jako že žije JeHoVaH, synom smrti je muž, ktorý to urobil!
6. A ovcu nahradí štvornásobne preto, že vykonal takú vec a pretože nemal ľútosti.
7. Na to riekol Nátan Dávidovi: Ty si ten muž! Takto hovorí JeHoVaH, Bôh Izraelov: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a ja som ťa vytrhol z ruky Saulovej.
8. A dal som ti dom tvojho pána i ženy tvojho pána do tvojho lona a dal som ti aj dom Izraelov aj Júdu, a keby to bolo bývalo málo, bol by som ti pridal to i to.
9. Prečo si tedy opovrhnul slovom JeHoVaHovým, aby si učinil to zlé v jeho očiach? Uriáša Hetejského si zabil mečom a jeho ženu si vzal sebe za ženu a jeho si zavraždil mečom synov Ammonových.
10. Preto teraz neuhne meč z tvojho domu až na veky, pretože si mnou opovrhol a vzal si ženu Uriáša Hetejského, aby ti bola ženou.
11. Takto hovorí JeHoVaH: Hľa, ja vzbudím proti tebe zlé z tvojho domu a vezmem tvoje ženy pred tvojimi očima a dám ich tvojmu blížnemu, a bude ležať s tvojimi ženami pred očima tohoto slnca.
12. Lebo ty si to urobil tajne, ale ja učiním túto vec pred celým Izraelom a pred slncom.
13. Vtedy povedal Dávid Nátanovi: Zhrešil som JeHoVaHovi. A Nátan riekol Dávidovi: Aj JeHoVaH preniesol tvoj hriech, nezomrieš.
14. Ale preto, že si dal tou vecou nepriateľom JeHoVaHovým príčinu, aby sa rúhali, preto i syn, ktorý sa ti narodil, istotne zomrie.
15. <O smrti dieťaťa>Potom odišiel Nátan do svojho domu. A JeHoVaH ranil dieťa, ktoré porodila žena Uriášova Dávidovi, takže ťažko onemocnelo.
16. A Dávid hľadal Boha prosiac za chlapca a postil sa, vošiel a ležal cez noc na zemi.
17. Potom prišli starší jeho domu a zastali nad ním, aby ho zodvihli so zeme, ale nechcel vstať ani nejedol s nimi chleba.
18. A stalo sa siedmeho dňa, že zomrelo dieťa. A služobníci Dávidovi sa báli oznámiť mu, že dieťa zomrelo, lebo vraveli: Hľa, keď vtedy, dokiaľ ešte žilo dieťa, keď sme mu hovorili, neposlúchol nášho hlasu, jakože mu máme povedať teraz, že zomrelo dieťa, aby vykonal voľačo zlé?
19. Ale keď videl Dávid, že si jeho služobníci pošuškávajú čosi, porozumel, že zomrelo dieťa. A Dávid riekol svojim služobníkom: Či azda zomrelo dieťa? A povedali: Zomrelo.
20. Vtedy vstal Dávid so zeme a umyl sa a pomazal sa a premenil svoje rúcho a vojdúc do domu JeHoVaHovho klaňal sa. A keď potom zase vošiel do svojho domu, pýtal si jesť, a keď mu predložili chlieb, jedol.
21. Vtedy mu povedali jeho služobníci: Jaká je to vec, ktorú si učinil? Pre dieťa, dokiaľ ešte žilo, si sa postil a plakal si, a teraz, keď zomrelo dieťa, si vstal a jedol si chlieb?
22. A riekol: Dokiaľ ešte žilo dieťa, postil som sa a plakal som, lebo som povedal: Kto vie? Možno, že sa JeHoVaH zmiluje nado mnou, a dieťa bude žiť.
23. Ale teraz, keď zomrelo, načo by som sa ešte postil? Či ho azda môžem ešte vrátiť? Ja pojdem za ním, ale ono sa nevráti ku mne.
24. <Narodenie Šalamúnovo>Potom potešil Dávid Bat-šebu, svoju ženu, a vošiel k nej a ležal s ňou. A porodila mu syna, a nazval jeho meno Šalamún. A JeHoVaH ho miloval.
25. A poslal slovo po prorokovi Nátanovi, ktorý nazval jeho meno Jedidja (* Miláčik JeHoVaHov), pre JeHoVaHa.
26. <Dobytie mesta Rabby>A Joáb bojoval proti Rabbe synov Ammonových a zaujal kráľovské mesto.
27. Potom poslal Joáb poslov k Dávidovi a povedal: Bojoval som proti Rabbe aj som zaujal mesto vôd.
28. Preto teraz sober ostatok ľudu a polož sa táborom proti mestu a zaujmi ho, aby som nezaujal mesta ja, a bolo by nad ním menované moje meno.
29. Vtedy sobral Dávid všetok ľud a odišiel do Rabby a bojoval proti nemu a zaujal ho.
30. A vzal korunu ich kráľa s jeho hlavy, ktorá vážila hrivnu zlata a mala vrubené drahé kamene, a bola položená na hlavu Dávidovi. A koristi toho mesta vyniesol veľmi mnoho.
31. A ľud, ktorý bol v ňom, vyviedol a postavil ho do píly a ku strojom, režúcim železo, a k železným sekerám a dal ich zaviesť do tehelní. A tak učinil všetkým mestám synov Ammonových. Potom sa navrátil Dávid i všetok ľud do Jeruzalema.
←  2Samuel (12/24)  →