←  2Kings (6/25)  →
1. <Vynorená sekera>A synovia prorokov povedali Elizeovi: Hľa, prosíme, miesto, v ktorom bývame pred tebou, je nám pritesné.
2. Dovoľ, prosíme, žeby sme odišli až k Jordánu a vzali odtiaľ každý jedno brvno a spravíme si tam miesto, aby sme bývali tam. A riekol: Iďte.
3. A ktorýsi povedal: Prosím, poď aj ty so svojimi služobníkmi. A riekol: Ja pojdem.
4. Tak išiel s nimi. A keď prišli k Jordánu, rúbali drevo.
5. A stalo sa, keď zotínal jeden z nich nejaký kmeň, že mu železo sekery odpadlo do vody. Vtedy skríkol a povedal: Ach, môj pane, a to bolo vypožičané!
6. A muž Boží povedal: Kam padlo? A keď mu ukázal miesto, odťal kus dreva a hodil ho ta a spôsobil to, že vyplávalo železo.
7. A riekol: Zodvihni si. A on vystrel svoju ruku a vzal ho.-
8. <Sýrovia ranení slepotou>A sýrsky kráľ bojoval proti Izraelovi. A poradiac sa so svojimi služobníkmi povedal: Na tom a tom mieste položí sa moje vojsko táborom.
9. Vtedy poslal muž Boží k izraelskému kráľovi s odkazom: Chráň sa, aby si neobišiel toho miesta nechajúc ho neobsadené, lebo tade sa spustia Sýrovia.
10. A tak poslal izraelský kráľ vojsko na miesto, o ktorom mu povedal muž Boží a poučil ho, a mal tam na seba pozor, a to urobil nie raz ani nie dva.
11. Vtedy sa rozbúrilo srdce sýrskeho kráľa pre tú vec a povolajúc svojich služobníkov riekol im: Či mi neoznámite, kto z našich donáša zprávy izraelskému kráľovi?
12. Na to povedal jeden z jeho služobníkov: Nie, môj pán kráľ, ale prorok Elizeus, ktorý je v Izraelovi, oznamuje izraelskému kráľovi slová, ktoré ty hovoríš vo svojej ložnici.
13. A on povedal: Iďte a vidzte, kde je, aby som poslal a zlapal ho! A bolo mu oznámené a rečené: Hľa, je v Dotáne.
14. Preto ta poslal kone a vozy a veľké vojsko. A prijdúc vnoci obkolesili mesto.
15. A keď vstal skoro ráno sluha muža Božieho a vyšiel, tu hľa, vojsko obkľučovalo mesto, kone i vozy. Vtedy mu povedal jeho služobník: Ach, môj pane, čo budeme robiť?!
16. A on odpovedal: Neboj sa, lebo je viacej tých, ktorí sú s nami, ako je tých, ktorí sú s nimi.
17. A Elizeus sa modlil a riekol: JeHoVaHu, prosím, otvor jeho oči, aby videl! Vtedy otvoril JeHoVaH oči služobníka, a videl a hľa, vrch bol plný koní a ohnivých vozov okolo Elizea.
18. Keď potom sostúpili nepriatelia k nemu, modlil sa Elizeus JeHoVaHovi a riekol: Poraz, prosím, tento národ slepotou! A porazil ich slepotou podľa slova Elizeovho.
19. A Elizeus im povedal: Toto nie je tá cesta, ani toto neni to mesto. Poďte za mnou, a zavediem vás k mužovi, ktorého hľadáte. A zaviedol ich do Samárie.
20. A stalo sa, keď prišli do Samárie, že povedal Elizeus: JeHoVaHu, otvor oči týchto ľudí, aby videli! A JeHoVaH otvoril ich oči, a videli, že hľa, sú prostred Samárie.
21. Vtedy povedal izraelský kráľ Elizeovi, keď ich uvidel: Či ich mám pobiť, pobiť, môj otče?
22. Ale on riekol: Nepobiješ! Či by si azda pobil už hoc aj tých, ktorých by si zajal svojím mečom a svojím lučišťom? Polož pred nich chlieb a vodu, aby jedli a pili a potom pojdú k svojmu pánovi.
23. A pripravil im veľkú hostinu. A keď sa najedli a napili, prepustil ich, a odišli k svojmu pánovi. A od toho času neprišly viacej lúpežné čaty sýrske do zeme Izraelovej.
24. <Hlad v Samárii. Matka jie vlastné dieťa>Potom sa stalo, že Ben-hadad, sýrsky kráľ, shromaždil všetko svoje vojsko a odíduc hore obľahol Samáriu.
25. A povstal veliký hlad v Samárii, a hľa, nepriatelia len obliehali, a to tak dlho, až bola oslia hlava za osemdesiat šeklov striebra a štvrtina kábu holubäcieho trusu za päť šeklov striebra.
26. A prihodilo sa raz, keď išiel izraelský kráľ po múre, že nejaká žena kričala na neho a vravela: Pomôž mi, môj pán kráľ!
27. A on riekol: Ak ti nepomôže JeHoVaH, odkiaľže ti ja pomôžem? Či azda niečim z humna alebo z preša?
28. A potom jej povedal kráľ: Čo chceš? A ona riekla: Táto žena mi povedala: Daj svojho syna, aby sme ho dnes zjedly, a môjho syna zjeme zajtra.
29. A tak sme uvarily môjho syna a zjedly sme ho. Ale keď som jej povedala druhého dňa: Daj svojho syna, aby sme ho zjedly, skryla svojho syna.
30. Tu keď počul kráľ slová ženy, roztrhol svoje rúcho a chodil tak po múre. A ľud videl, že hľa, smútočnú vrecovinu má na svojom tele zospodku.
31. A kráľ povedal: Tak nech mi učiní Bôh a tak nech pridá, ak zostane stáť hlava Elizea, syna Šafatovho, dnes na ňom.
32. A Elizeus sedel vo svojom dome, a starší sedeli s ním. A kráľ poslal muža zpred seba. No, prv ako prišiel posol k nemu, povedal starším: Či vidíte, že tento syn vraha poslal sťať moju hlavu? Hľaďte, keď prijde posol, zamknite dvere a odtisnite ho dverami. Lebo či už nepočuť šum nôh jeho pána za ním?
33. A kým ešte hovoril s nimi, tu hľa, posol už prichádzal dolu k nemu; a kráľ pribehnúc riekol: Hľa, toto zlé je od JeHoVaHa; čo mám viacej čakať na JeHoVaHa!
←  2Kings (6/25)  →