2Kings (22/25)  

1. <Pobožný Joziáš. Najdenie knihy zákona Božieho>Joziáš mal osem rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tridsaťjeden rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Jedida, dcéra Adaiášova, z Bacekaty.
2. A robil to, čo je spravedlivé v očiach JeHoVaHových, a chodil po každej ceste Dávida, svojho otca, a neuchýlil sa ani napravo ani naľavo.
3. A stalo sa v osemnástom roku kráľa Joziáša, že poslal kráľ Šafána, syna Acaliáša, syna Mešullamovho, pisára, do domu JeHoVaHovho povediac:
4. Iď hore k Hilkiášovi, k najvyššiemu kňazovi, a nech spočíta peniaze, ktoré sú nadonášané do domu JeHoVaHovho, ktoré sobrali strážcovia prahu od ľudu,
5. a nech ich dajú do ruky tým, ktorí robia prácu, tým, ktorí sú ustanovení nad ňou v dome JeHoVaHovom, a nech ich dávajú tým, ktorí robia prácu, ktorá je v dome JeHoVaHovom, aby opravili trhliny domu,
6. tesárom, staviteľom a murárom a na zakúpenie dreva a tesaných kameňov opraviť dom.
7. Avšak nech sa neúčtuje s nimi z peňazí, ktoré sa dajú do ich ruky, lebo verne pracujú.
8. A Hilkiáš, najvyšší kňaz, povedal Šafánovi, pisárovi: Našiel som knihu zákona v dome JeHoVaHovom. A Hilkiáš dal knihu Šafánovi, ktorý ju čítal.
9. Potom vošiel Šafán, pisár, ku kráľovi a doniesol kráľovi odpoveď a riekol: Tvoji služobníci vysypali peniaze, ktoré sa našly v dome JeHoVaHovom, a dali ich do ruky tým, ktorí robia prácu, tým, ktorí sú ustanovení nad ňou v dome JeHoVaHovom.
10. A Šafán, pisár, tiež oznámil kráľovi a riekol: Kňaz Hilkiáš mi dal nejakú knihu. A Šafán ju čítal pred kráľom.
11. A stalo sa, keď počul kráľ slová knihy zákona, že roztrhol svoje rúcho,
12. a kráľ prikázal Hilkiášovi, kňazovi a Achikámovi, synovi Šafánovmu, a Achborovi, synovi Michaiášovmu, a Šafánovi, pisárovi, a Asaiášovi, služobníkovi kráľovmu, a riekol:
13. Iďte, opýtajte sa JeHoVaHa o mne a o ľude a o celom Júdovi vzhľadom na slová tejto najdenej knihy, lebo je veľký hnev JeHoVaHov, ktorý je zanietený proti nám, pretože nepočúvali naši otcovia na slová tejto knihy, aby boli robili všetko tak, ako nám je predpísané.
14. <U prorokyne Huldy>A tak odišiel Hilkiáš, kňaz, a Achikám a Achbor a Šafán a Asaiáš k prorokyni Hulde, žene Šallúma, syna Tikvu, syna Charchasovho, strážcu rúcha. A bývala v Jeruzaleme, na druhej strane, a hovorili jej o tom.
15. A ona im riekla: Takto hovorí JeHoVaH, Bôh Izraelov: Povedzte mužovi, ktorý vás poslal ku mne:
16. Takto hovorí JeHoVaH: Hľa, uvediem zlé na toto miesto a na jeho obyvateľov, všetky slová knihy, ktorú čítal judský kráľ.
17. Pretože ma opustili a kadili iným bohom, aby ma popudzovali všelijakým dielom svojich rúk. Preto sa roznietil môj hnev na toto miesto a nevyhasne.
18. A judskému kráľovi, ktorý vás poslal pýtať sa JeHoVaHa, takto mu poviete: Takto hovorí JeHoVaH, Bôh Izraelov, čo sa týka slov, ktoré si počul.
19. Pretože zmäklo tvoje srdce, a ponížil si sa pred tvárou JeHoVaHovou, keď si počul, čo som hovoril proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, že budú púšťou a zlorečenstvom, a že si roztrhol svoje rúcho a plakal si predo mnou, preto som i ja počul, hovorí JeHoVaH.
20. Preto hľa, pripojím ťa k tvojim otcom, a budeš sprataný do svojich hrobov v pokoji, a nebudú hľadieť tvoje oči na nič z toho zlého, ktoré uvediem na toto miesto. - A doniesli kráľovi odpoveď.

  2Kings (22/25)