←  2Kings (19/25)  →
1. <Potešenie Ezechiáša>A stalo sa, keď to počul kráľ Ezechiáš, že roztrhnul svoje rúcho a oblečúc sa smútočnou vrecovinou, vošiel do domu JeHoVaHovho.
2. A poslal Elijakima, ktorý bol nad domom, a Šebnu, pisára, a starších z kňazov, odiatych vrecovinou, k prorokovi Izaiášovi, synovi Ámosovmu,
3. a riekli mu: Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom súženia, karhania a posmechu; lebo synovia prišli až k prielomu, ale niet sily porodiť.
4. Možno, že počuje JeHoVaH, tvoj Bôh, všetky slová Rabsákeho, ktorého poslal assýrsky kráľ, jeho pán, aby sa rúhal živému Bohu, a pokára ho za slová, ktoré počul JeHoVaH, tvoj Bôh, a preto povznes modlitbu za ostatok, ktorý sa ešte nachádza.
5. A tak prišli služobníci kráľa Ezechiáša k Izaiášovi.
6. A Izaiáš im povedal: Takto poviete svojmu pánovi: Takto hovorí JeHoVaH: Neboj sa slov, ktoré si počul, ktorými obrážali sluhovia assýrskeho kráľa mňa.
7. Hľa, ja dám do neho ducha, aby počul zvesť a navrátil sa do svojej zeme, a spôsobím to, aby padnul od meča vo svojej zemi.
8. <Rúhavý list pred JeHoVaHom>A Rabsáke sa navrátil a našiel assýrskeho kráľa bojovať proti Libne, lebo počul, že odišiel od Lachiša.
9. A keď počul o Tirhákovi, ethiopskom kráľovi, že hovorili: Hľa, vyšiel, aby bojoval s tebou! zase poslal poslov k Ezechiášovi s týmito slovami:
10. Takto poviete Ezechiášovi, judskému kráľovi: Nech ťa neklame tvoj Bôh, na ktorého sa nadeješ, hovoriac: Nebude vydaný Jeruzalem do ruky assýrskeho kráľa!
11. Lebo hľa, ty si počul o tom, čo urobili assýrski kráľovia všetkým zemiam, ako ich docela zahubili, a ty by si mal byť vytrhnutý?
12. Či ich azda vytrhli bohovia národov, ktoré zkazili moji otcovia, Gozana a Chárana, Recefa a synov Édena, ktorí boli v Telassáre?
13. Kde je kráľ Chamatu a kráľ Arpádu a kráľ mesta Sefarvajima, Hény a Ivvy?
14. Vtedy vzal Ezechiáš list z ruky poslov a prečítal ho, a odíduc hore do domu JeHoVaHovho, rozvinul ho Ezechiáš pred JeHoVaHom.
15. A Ezechiáš sa modlil pred JeHoVaHom a povedal: JeHoVaHu, Bože Izraelov, ktorý tróniš nad cherubínmi, ty si sám jediný Bôh, a to všetkých kráľovstiev zeme, ty si učinil nebesia i zem.
16. Nakloň, JeHoVaHu, svoje ucho a počuj! Otvor, JeHoVaHu, svoje oči a vidz a počuj slová Senacheribove, ktorý ho poslal, aby sa rúhal živému Bohu.
17. Je to skutočná pravda, JeHoVaHu, spustošili assýrski kráľovia tie národy aj ich zeme
18. a pohádzali ich bohov do ohňa, lebo to neboli Bohovia, ale dielo rúk človeka, drevo a kameň, a zahubili ich.
19. A tak teraz, JeHoVaHu, náš Bože, prosíme, zachráň nás z jeho ruky, aby poznaly všetky kráľovstvá zeme, že ty, JeHoVaHu, si sám jediný Bôh.
20. <Odpoveď Božia na list Senacheribov>Vtedy poslal Izaiáš, syn Ámosov, k Ezechiášovi a riekol: Takto hovorí JeHoVaH, Bôh Izraelov: To, za čo si sa mi modlil ohľadne Senacheriba, assýrskeho kráľa, som počul.
21. Toto je slovo, ktoré hovorí JeHoVaH o ňom: Opovrhuje tebou a posmieva sa ti panna dcéry Siona, posmešne kýva za tebou hlavou, dcéra Jeruzalema!
22. Komu si sa ty rúhal a koho si obrážal? Proti komu si povýšil hlas? A pozdvihol si svoje oči na výsosť proti Svätému Izraelovmu!
23. Skrze svojich poslov si sa rúhal Pánovi a povedal si: S množstvom svojich vozov som ja vyšiel na vysokosť vrchov, na najvyššie vrchole Libanona, a pozotínam jeho vysoké cedry i jeho výborné jedle spanilé a vojdem do nocľažišťa na jeho konci, do lesa, do jeho ovocnej zahrady.
24. Ja som vykopal a pil som cudzie vody a vysuším spodkom svojich nôh všetky toky Egypta.-
25. Či si ty nepočul, že som to už dávno učinil, že som utvoril od pradávna? A teraz som to priviedol ta, že si nato, aby si pustošil ohradené mestá v hromady rumov.
26. A ich obyvatelia nemajúc sily odolať desia a hanbia sa, sú jako poľná bylina a jako zeleň sviežej trávy, jako tráva na strechách, siatina, zkazená hrdzou, prv ako by bola vyrástla do stebla.
27. Ale ja znám tvoje sedenie, tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie i tvoje zúrenie proti mne.
28. Pretože tvoje zúrenie proti mne a tvoja spupná ubezpečenosť vystúpila hore do mojich uší, dám svoju obrúčku do tvojich nozdier a svoje zubadlo do tvojich rtov a odvediem ťa zpät cestou, ktorou si prišiel.
29. A toto ti bude, Ezechiášu, znamením: tohoto roku máte jesť to, čo samo narastie, i druhého roku to, čo sa samo urodí, a tretieho roku sejte a žnite a saďte vinice a jedzte ich ovocie.
30. A ostatok domu Júdovho, ktorý unikne, vpustí zase korene dolu a vydá ovocie hore.
31. Lebo z Jeruzalema vyjde ostatok a to, čo unikne záhube, z vrchu Siona. Revnivosť JeHoVaHa Zástupov to učiní.
32. Preto takto hovorí JeHoVaH o assýrskom kráľovi: Nevojde do tohoto mesta ani ta nevostrelí strely ani nepojde proti nemu štítom ani nenasype proti nemu násypu.
33. Tou istou cestou, ktorou prišiel, sa i navráti; ale do tohoto mesta nevojde, hovorí JeHoVaH.
34. Lebo budem brániť toto mesto a zastávať ho, aby som ho zachránil pre seba a pre Dávida, svojho služobníka.
35. <Porážka Senacheribova>A stalo sa tej istej noci, že vyšiel anjel JeHoVaHov a pobil v assýrskom tábore sto osemdesiatpäť tisíc. A keď vstali skoro ráno, videli, že hľa, všetci boli mŕtvolami.
36. Preto sa pohol a odišiel. A tak sa navrátil Senacherib, assýrsky kráľ, a býval a sedel v Ninivem.
37. A stalo sa, keď sa klaňal v dome Nizrocha, svojho boha, že Adrammelech a Šarecer, jeho synovia, ho zabili mečom a sami utiekli do zeme Araráta. A kraľoval Esar-chaddon, jeho syn, miesto neho.
←  2Kings (19/25)  →