← 2Corinthians (4/13) → |
1. | <Neustávame; odriekame sa; nefalšujeme slova. Oslepení bohom tohoto sveta>Preto majúc túto službu, jako sme dostali milosrdenstvo, neustávame; |
2. | ale sme sa odriekli skrytých vecí hanebnosti a nerobíme chytrácky ani nefalšujeme slova Božieho, ale zjavovaním pravdy odporúčame seba každému svedomiu ľudskému pred Bohom. |
3. | A jestli aj je zakryté naše evanjelium, zakryté je u tých, ktorí hynú, |
4. | u ktorých boh tohoto sveta oslepil smysly, smysly neveriacich, aby sa im nezablesklo osvietenie evanjelia slávy Kristovej, ktorý je obrazom Boha. |
5. | Lebo nekážeme sami seba, ale Krista Ježiša jako Pána, a sami že sme vašimi sluhami pre Ježiša. |
6. | Lebo je to Bôh, ktorý povedal, aby sa zo tmy zaskvelo svetlo, ktorý sa zaskvel v našich srdciach na osvietenie známosti slávy Božej v tvári Ježiša Krista. |
7. | <Drahý poklad v hlinených nádobách. Hoci sa vonkajší človek kazí, vnútorný sa obnovuje>No, ten poklad máme v hlinených nádobách, aby svrchovanosť moci bola Božia a nie z nás, |
8. | ktorí sme tiesnení zo všetkých strán, ale nie sovrení: sme v rozpakoch, ale nie cele bezradní; |
9. | prenasledovaní, ale nie v zlom opustení; sme občas povalení, ale nehynieme, |
10. | vždy a všade nosiac so sebou mŕtvenie Pána Ježiša na tele, aby bol aj život Ježišov zjavený na našom tele. |
11. | Lebo my, ktorí žijeme, vždycky sme vydávaní na smrť pre Ježiša, aby bol aj život Ježišov zjavený na našom smrteľnom tele. |
12. | Takže smrť pôsobí v nás a život vo vás. |
13. | Ale majúc toho istého ducha viery, podľa toho, čo je napísané: Uveril som a preto som hovoril, aj my teda veríme a preto aj hovoríme |
14. | vediac, že ten, ktorý vzkriesil Pána Ježiša, vzkriesi aj nás s Ježišom a s vami postaví pred seba. |
15. | Lebo to všetko sa deje pre vás, aby milosť, rozmnožená skrze mnohých, rozhojnila ďakovanie na slávu Božiu. |
16. | Preto neustávame, ale jestli sa aj náš vonkajší človek ruší, vnútorný sa obnovuje deň čo deň. |
17. | Lebo terajšie kratučké ľahké nášho súženia nám pôsobí prenesmierne veľkú večnú tiaž slávy, |
18. | keď nehľadíme na veci, ktoré sa vidia, ale na veci ktoré sa nevidia. Lebo veci, ktoré sa vidia, sú dočasné; ale tie, ktoré sa nevidia, sú večné. |
← 2Corinthians (4/13) → |