← 2Corinthians (12/13) → |
1. | <Chválením by prišiel k videniam. Vytrhnutý až do raja. Osteň v tele>Musím sa chváliť, a nie je mi to užitočné, lebo prijdem k videniam a zjaveniam Pánovým. |
2. | Znám človeka v Kristovi - pred štrnástimi roky, či v tele, neviem, či mimo tela, neviem; Bôh vie -, ktorý bol ako taký vytrhnutý až do tretieho neba. |
3. | A znám takého človeka - či v tele, či krome tela, neviem; Bôh vie -, |
4. | že bol vytrhnutý do raja a počul nevysloviteľné slová, ktoré nesmie človek hovoriť. |
5. | Za takého sa budem chváliť, ale sám za seba sa nebudem chváliť, iba svojimi slabosťami. |
6. | Lebo keby som sa chcel pochváliť, nebudem bezrozumným, lebo veď poviem pravdu; ale sa zdŕžam, aby niekto nemyslel o mne viac, ako čo vidí pri mne alebo čo odo mňa čuje. |
7. | A aby som sa prevelikosťou zjavení príliš nepovyšoval, daný mi je osteň do tela, anjel satanáš, aby ma pohlavkoval, aby som sa príliš nepovyšoval. |
8. | Za to som trikrát prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, |
9. | a povedal mi: Dosť ti je moja milosť. Lebo moja moc sa dokonáva v slabosti. Teda najradšej sa budem chváliť svojimi slabosťami, aby prebývala na mne moc Kristova. |
10. | Preto mám záľubu v slabostiach, v pohaneniach, v tiesňach, v prenasledovaniach, v úzkostiach za Krista; lebo keď som slabý, vtedy som mocný. |
11. | Stal som sa bezrozumným chváliac sa; vy ste ma prinútili. Lebo vy ste mňa mali odporúčať, lebo som nebol, ako ani nie som o nič menší od tých prevelikých apoštolov, keď aj nie som ničím. |
12. | <Hotový je po tretie ísť k nim. Jemne, avšak s bolesťou im vyčituje ich nedôveru>Znamenia apoštolov sú učinené medzi vami v celej trpezlivosti, divami, zázrakmi a mocami. |
13. | Lebo v čom ste boli za ostatnými sbory krome toho, že som vás ja sám neobťažil? Odpustite mi tú neprávosť! |
14. | Hľa, toto už po tretie som hotový prijsť k vám a nebudem vám na ťarchu, lebo nehľadám vašich vecí, ale vás. Lebo nie sú povinné deti shromažďovať poklady rodičom, ale rodičia deťom. |
15. | Ale ja veľmi rád vynaložím, i sám seba cele vynaložím za vaše duše, hoci aj väčšmi vás milujúc menej som milovaný. |
16. | Ale nech! Ja som na vás nepoložil bremena; ale súc chytrý ľsťou som vás dostal.- |
17. | Však som vás len neoškodil niekym z tých, ktorých som bol poslal k vám? |
18. | Prosil som Títa a poslal s ním toho brata. Či vás azda Títus oškodil? Či sme nechodili v tom istom duchu? Či nie v tých istých šľapajach? |
19. | Dávno sa domnievate, že sa pred vami bránime; pred Bohom v Kristovi hovoríme a to všetko, milovaní, pre vaše vzdelanie. |
20. | Lebo sa bojím, aby som vás, keď prijdem, nenašiel nejako takých, akých nechcem, a zase vy aby ste mňa nenašli takého, jakého nechcete; aby snáď nebolo svárov, závistí, hnevov, hašterení, pomlúv, pletích, nadúvaní sa, nepokojov. |
21. | Aby ma zase, keď prijdem, neponížil u vás môj Bôh, a žalostil by som nad mnohými z tých, ktorí prv hrešili a neurobili pokánia zo svojej neplechy a zo smilstva a z nestudatosti, ktoré popáchali. |
← 2Corinthians (12/13) → |