2Corinthians (1/13) → |
1. | <Prívet a pozdravenie>Pavel, apoštol Ježiša Krista, vôľou Božou a brat Timoteus cirkvi Božej, ktorá je v Korinte, so všetkými svätými, ktorí sú v celej Achaji: |
2. | milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. |
3. | <Bôh potešil svojich sluhov a ochránil v svrchovanom súžení>Požehnaný Bôh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstiev a Bôh každého potešenia, |
4. | ktorý nás teší v každom našom súžení, aby sme aj my mohli tešiť tých, ktorí sú v akomkoľvek súžení, potešením, ktorým sme sami tešení od Boha. |
5. | Lebo jako hojnejú utrpenia Kristove proti nám, tak skrze Krista hojneje i naše potešenie. |
6. | A buď že sme súžení - za vaše potešenie a spasenie, ktoré pôsobí v trpezlivom znášaní tých istých utrpení, ktoré aj my trpíme; buď že sme tešení - za vaše potešenie a spasenie, a naša nádej je pevná za vás, |
7. | vediac, že jako ste účastníkmi utrpení, tak i potešenia. |
8. | Lebo nechceme, aby ste nevedeli, bratia, o našom súžení, ktoré sme mali v Ázií, že sme boli nad mieru obťažení, nad svoju silu, takže sme pochybovali aj o svojom živote; |
9. | ale sami v sebe boli sme dostali odvetu smrti nato, aby sme nedúfali sami v seba, ale v Boha, ktorý kriesi mŕtvych, |
10. | ktorý nás vytrhol z takej veľkej smrti a vytrhuje, na ktorého sa nadejeme, že aj ešte vytrhne, |
11. | keď aj vy spolu pôsobíte modlitbou za nás, aby mnoho osôb ďakovalo za nás za dar milosti, nám daný skrze mnohých. |
12. | <Apoštolovia žili v prostote a čistote. Chceli, ale nemohli prijsť do Korintu. Božieho človeka áno>Lebo našou chválou je toto: svedoctvo nášho svedomia, že v svätosti, (prostote) a v čistote Božej, nie v telesnej múdrosti, ale v milosti Božej sme obcovali na svete a zvlášte u vás, |
13. | lebo vám nepíšeme iného, ale iba to, čo čítate alebo čo i dobre znáte, a nadejem sa, že aj až do konca znať budete, |
14. | jako ste nás aj poznali z čiastky, že sme vašou chlúbou, jako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša. |
15. | A v tejto dôvere som chcel tam prv prijsť k vám, aby ste mali druhú milosť, |
16. | a potom od vás ísť do Macedonie a z Macedonie zase prijsť k vám, aby ste ma potom doprevadili do Judska. |
17. | Keď som teda to chcel, či to tedy bola ľahkomyseľnosť z mojej strany? Alebo to, čo si kedy umyslím, či si to umyslím podľa tela, aby bolo u mňa áno áno a nie nie? |
18. | Ale verný je Bôh, že naše slovo, vám hovorené, nebolo áno a nie. |
19. | Lebo Syn Boží, Ježiš Kristus, ktorý bol skrze nás medzi vami kázaný, skrze mňa a Silvána a Timotea, nebol áno a nie, ale bolo áno a v ňom. |
20. | Lebo všetky zasľúbenia Božie, koľko ich je, sú v ňom áno a preto aj skrze neho ameň, Bohu na slávu skrze nás. |
21. | Avšak ten, kto nás spolu s vami upevňuje v Krista a nás pomazal, je Bôh, |
22. | ktorý si nás i zapečatil a dal závdavok Ducha do našich sŕdc. |
23. | No, ja volám Boha za svedka na svoju dušu, že preto, že som vás šetril, neprišiel som viac do Korintu. |
24. | Nie že by sme panovali nad vašou vierou, ale že sme spolupracovníkmi na vašej radosti, lebo vierou stojíte. |
2Corinthians (1/13) → |