←  2Chronicles (7/36)  →
1. <Oheň s neba strávi obeť. Veliká slávnosť sedem dní>A keď sa prestal Šalamún modliť, sostúpil oheň s nebies a strávil zápalnú obeť ako aj iné bitné obeti, a sláva JeHoVaHova naplnila dom,
2. takže nemohli kňazi vojsť do domu JeHoVaHovho, lebo sláva JeHoVaHova naplnila dom JeHoVaHov.
3. A všetci synovia Izraelovi hľadeli na to, keď sostupoval oheň i sláva JeHoVaHova na dom, a skloniac sa na kolená padli tvárou k zemi na dlažbu, klaňali sa a oslavovali JeHoVaHa, že je dobrý, že jeho milosť trvá na veky.
4. Pritom kráľ a všetok ľud obetovali bitnú obeť pred JeHoVaHom.
5. A kráľ Šalamún obetoval bitnú obeť, dvadsaťdva tisíc volov a oviec sto dvadsať tisíc, a tak posvätili dom Boží kráľ i všetok ľud.
6. A kňazi stáli pri svojich úradoch i Levitovia s nástrojmi ku sprievodu spevu JeHoVaHovho, ktorých narobil kráľ Dávid oslavovať JeHoVaHa, pretože jeho milosť trvá na veky, keď chválil Dávid JeHoVaHa skrze nich, a kňazi trúbili naproti nim, a celý Izrael, všetci stáli.
7. A Šalamún posvätil prostredok dvora, ktorý je pred domom JeHoVaHovým, lebo tam obetoval zápalné obeti i tuky pokojných obetí, pretože medený oltár, ktorý spravil Šalamún, nestačil pojať zápal a obilný dar obetný a tuky.
8. A tedy slávil Šalamún slávnosť toho času sedem dní a celý Izrael s ním, shromaždenie, veľmi veliké, sídené z celej zeme, odtiaľ, ako sa ide do Chamatu, až po Egyptský potok.
9. Potom ôsmeho dňa slávili zvláštnu slávnosť, lebo posviacku oltára slávili sedem dní a ináče slávnosť sedem dní.
10. A dvadsiateho tretieho dňa siedmeho mesiaca prepustil ľud, všetkých do ich stánov, radujúcich sa a veselého srdca pre dobré, ktoré učinil JeHoVaH Dávidovi a Šalamúnovi a Izraelovi, svojmu ľudu.
11. A tak dostavil Šalamún dom JeHoVaHov i dom kráľov, i všetko, čo bolo prišlo na srdce Šalamúnovo, aby to učinil v dome JeHoVaHovom i vo svojom dome, sa mu podarilo.
12. <JeHoVaH sa znova zjaví Šalamúnovi. Výstraha pred odpadnutím>Potom sa ukázal JeHoVaH Šalamúnovi vnoci a riekol mu: Počul som tvoju modlitbu a vyvolil som si toto miesto sebe za dom bitnej obeti.
13. Keby som zavrel nebesia, a nebolo by dažďa, a keby som rozkázal kobylkám, aby požrali úrody zeme, a keby som poslal mor na svoj ľud,
14. a keby sa zohnul, a tak sa pokoril môj ľud, nad ktorým je vzývané moje meno, a keby sa modlili a hľadali by moju tvár a odvrátili by sa od svojich zlých ciest, ja vyslyším z nebies, odpustím ich hriech a uzdravím ich zem.
15. Tedy teraz budú moje oči otvorené a moje uši pripravené počuť modlitbu z tohoto miesta.
16. A tak teraz som si vyvolil a posvätil som tento dom, aby tam bolo moje meno až na veky, a moje oči a moje srdce tam budú po všetky dni.
17. A ty, ak budeš chodiť predo mnou, jako chodil Dávid, tvoj otec, tak aby si činil podľa všetkého toho, čo som ti prikázal, a budeš ostríhať moje ustanovenia a moje súdy,
18. postavím pevne trón tvojho kráľovstva, jako som učinil smluvu s Dávidom, tvojím otcom, povediac: Nebude ti vyhladený muž, ktorý by panoval v Izraelovi.
19. Ale ak sa vy odvrátite a opustíte moje ustanovenia a moje prikázania, ktoré som dal pred vás, a jestli odíduc budete slúžiť iným bohom a budete sa im klaňať:
20. vyplienim ich, takých ľudí, zo svojej zeme, ktorú som im dal, i tento dom, ktorý som posvätil svojmu menu, odvrhnem od svojej tvári a dám ho za príslovie a za rezavý posmech medzi všetkými národami.
21. A tento dom, ktorý bol taký vyvýšený, spustne, takže každý, kto pojde popri ňom, sa zdesí a povie: Prečo tak učinil JeHoVaH tejto zemi a tomuto domu?
22. A rieknu: Preto, že opustili JeHoVaHa, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egyptskej zeme, a chopili sa iných bohov a klaňali sa im a slúžili im, preto uviedol na nich všetko toto zlé.
←  2Chronicles (7/36)  →