←  2Chronicles (6/36)  →
1. <Šalamún žehná Izraela a potom JeHoVaHa>Vtedy povedal Šalamún: JeHoVaH riekol, že chce bývať v mrákave.
2. A ja som ti, ó, Pane, vystavil dom za príbytok a stále miesto na to, aby si tam býval na veky.
3. A kráľ obrátiac svoju tvár žehnal celému shromaždeniu Izraelovmu, a celé shromaždenie Izraelovo stálo.
4. A riekol: Požehnaný JeHoVaH, Bôh Izraelov, ktorý hovoril svojimi ústami s Dávidom, mojím otcom, a svojimi rukami to naplnil povediac:
5. Po celý čas od toho dňa, ktorého som vyviedol svoj ľud z Egyptskej zeme, nevyvolil som si niktorého mesta z niktorého pokolenia Izraelovho vystaviť dom, aby tam bolo moje meno, ani som si nevyvolil niktorého muža, aby bol vojvodom nad mojím ľudom Izraelom;
6. ale som si vyvolil Jeruzalem, aby tam bolo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby bol nad mojím ľudom Izraelom.
7. A Dávid, môj otec, zamýšľal vystaviť menu JeHoVaHa, Boha Izraelovho, dom.
8. Ale JeHoVaH riekol Dávidovi, môjmu otcovi: To, že si zamýšľal vystaviť môjmu menu dom, dobre si učinil, že to bolo v tvojom srdci.
9. Len že ty nebudeš staväť toho domu, ale tvoj syn, ktorý pojde z tvojich bedier, ten vystaví môjmu menu dom.
10. A JeHoVaH splnil svoje slovo, ktoré hovoril. Lebo som povstal namiesto Dávida, svojho otca, a sedím na tróne Izraelovom tak, ako hovoril JeHoVaH, a vystavil som menu JeHoVaHa, Boha Izraelovho, dom.
11. A postavil som tam truhlu, v ktorej je smluva JeHoVaHova, ktorú učinil so synmi Izraelovými.
12. <Modlitba Šalamúnova>A postavil sa pred oltár JeHoVaHov pred celým shromaždením Izraelovým a rozprestrel svoje ruky.
13. Lebo Šalamún bol spravil medený nástupok, ktorý umiestil prostred nádvoria; päť lakťov bol dlhý, päť lakťov široký a tri lakte vysoký, a postavil sa naň. Potom kľakol na svoje kolená pred celým shromaždením Izraelovým a rozprestrúc svoje ruky k nebesiam
14. riekol: JeHoVaHu, Bože Izraelov, nie je tebe podobného Boha ani na nebi ani na zemi, ktorý ostríhaš smluvu a milosť svojim služobníkom, chodiacim pred tebou celým svojím srdcom,
15. ktorý si zachoval svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril: a hovoril si svojimi ústami a svojou rukou si to naplnil, ako to vidieť dnes.
16. A tak teraz, JeHoVaHu, Bože Izraelov, zachovaj svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril, povediac: Nebude ti vyhladený muž zpred mojej tvári, ktorý by sedel na tróne Izraelovom, ak len budú ostríhať tvoji synovia svoju cestu, aby chodili v mojom zákone, jako si ty chodil predo mnou.
17. Nuž teraz, JeHoVaHu, Bože Izraelov, nech stojí pevne tvoje slovo, ktoré si hovoril svojmu služobníkovi, Dávidovi.
18. Lebo či naozaj bude bývať Bôh s človekom na zemi?! Veď hľa, nebesia a nebesia nebies ťa neobsiahnu a čo potom tento dom, ktorý som vystavil!
19. Ale však pohliadni na modlitbu svojho služobníka a na jeho pokornú prosbu, JeHoVaHu, môj Bože, počujúc radostný krik a modlitbu, ktorú sa modlí tvoj služobník pred tebou,
20. aby boli tvoje oči otvorené na tento dom vodne i vnoci, na miesto, o ktorom si povedal, že tam položíš svoje meno, aby si vyslýchal modlitbu, ktorú sa bude modliť tvoj služobník, obrátený k tomuto miestu.
21. A budeš počúvať na pokorné prosby svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, ktoré sa budú modliť k tomuto miestu, a tak ty vypočuješ z miesta svojho bývania, z nebies, a vyslyšíš a odpustíš.-
22. Keby zhrešil človek proti svojmu blížnemu, a naloží mu prísahu, aby ju prisahal, a keď prijde prísaha pred tvoj oltár do tohoto domu,
23. ty vypočuj z nebies a učiň a rozsúď svojich služobníkov zaplatiac bezbožnému dajúc mu jeho cestu na jeho hlavu a ospravedlniac spravedlivého dajúc mu podľa jeho spravedlivosti.-
24. A keby bol tvoj ľud Izrael porazený pred nepriateľom, preto, že zhrešil proti tebe a keď sa navrátia a budú oslavovať tvoje meno a budú sa modliť a pokorne prosiť pred tebou v tomto dome,
25. ty vyslyš z nebies a odpusti hriech svojho ľudu Izraela a navráť ich do zeme, ktorú si im dal aj ich otcom.-
26. Keby boli zavrené nebesia, a nebolo by dažďa, pretože zhrešili proti tebe a keby sa modlili, obrátení k tomuto miestu a oslavovali by tvoje meno a odvrátili by sa od svojho hriechu, pretože si ich ponížil,
27. ty vyslyš na nebesiach a odpusti hriech svojich služobníkov a svojho ľudu Izraela, ktorých si ponížil, pretože ich učíš dobrej ceste, ktorou majú ísť, a daj dážď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu za dedičstvo.-
28. Keby bol hlad v zemi, keby bol mor, sucho a ruda, kobylky a chrústy keby boli; keby ho sovrel jeho nepriateľ v zemi jeho brán, keby ho stihla jakákoľvek rana a jakákoľvek nemoc:
29. každú modlitbu, každú pokornú prosbu, ktorú by mal ktorýkoľvek človek, alebo všetok tvoj ľud Izrael, ktorí by poznali, každý svoju ranu a svoju bolesť, a keby rozprestrel svoje ruky, obrátený k tomuto domu,
30. ty vyslyš z nebies, na pevnom mieste svojho bývania a odpusti a daj každému podľa všetkých jeho ciest, ty, ktorý znáš jeho srdce,- lebo len ty sám znáš srdce synov človeka,-
31. aby sa ťa báli a chodili po tvojich cestách po všetky dni, ktoré budú žiť na tvári zeme, ktorú si dal našim otcom.
32. Áno i cudzozemca, ktorý nie je z tvojho ľudu Izraela, keby prišiel z ďalekej zeme pre tvoje veľké meno a pre tvoju mocnú ruku a pre tvoje vystreté rameno, tedy keby prišli a modlili by sa, obrátení k tomuto domu,
33. ty vyslyš z nebies, z pevného miesta svojho bývania a učiň všetko, o čo bude ktorý volať k tebe, cudzozemec, aby poznali všetky národy zeme tvoje meno, a aby sa ťa báli, jako sa ťa bojí tvoj ľud Izrael, a aby vedeli, že je tvoje meno menované nad týmto domom, ktorý som vystavil.-
34. Keby vyšiel tvoj ľud do boja proti svojim nepriateľom, cestou, ktorou by si ich poslal, a keď sa ti budú modliť, obrátení smerom k tomuto mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu,
35. vyslyš z nebies ich modlitbu a ich pokornú prosbu a učiň ich súd.-
36. Keby zhrešili proti tebe, lebo veď nieto človeka, ktorý by nehrešil, a rozhneval by si sa na nich a vydal by si ich nepriateľovi, a ich jatci by ich zajali do ďalekej zeme alebo hoc i do blízkej,
37. a keby vstúpili do svojho srdca v zemi, v ktorej by boli zajatí, a keby sa obrátili a pokorne by prosili volajúc k tebe v zemi svojho zajatia a vraveli by: Zhrešili sme, činili sme prevrátene a páchali sme bezbožnosť,
38. a tedy keby sa obrátili k tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v zemi svojho zajatia, do ktorej by ich zajali, a keby sa modlili, obrátení smerom k svojej zemi, ktorú si dal ich otcom, a smerom k mestu, ktoré si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu,
39. vyslyš z nebies, z pevného miesta svojho bývania, ich modlitbu a ich pokorné prosby a učiň ich súd a odpusti svojmu ľudu, čo zhrešili proti tebe.
40. Teraz, môj Bože, nech sú, prosím, tvoje oči otvorené a tvoje uši pripravené počuť modlitbu z tohoto miesta.
41. A tak teraz povstaň, JeHoVaHu, Bože, aby si si odpočinul ty i truhla tvojej sily; tvoji kňazi, JeHoVaHu, Bože, nech sa oblečú v spasenie, a tvoji svätí nech sa radujú v dobrom!
42. JeHoVaHu, Bože, neodvracaj tvári svojho pomazaného, pamätaj na rôznu milosť, preukázanú Dávidovi, svojmu služobníkovi!
←  2Chronicles (6/36)  →