← 2Chronicles (30/36) → |
1. | <Vyzvanie celého Izraela sláviť Veľkú noc>Potom poslal Ezechiáš poslov k celému Izraelovi a Júdovi, ba ešte aj listy napísal na Efraima a Manassesa, aby prišli do domu JeHoVaHovho do Jeruzalema sláviť Veľkú noc JeHoVaHovi, Bohu Izraelovmu. |
2. | Lebo kráľ sa bol uradil i jeho kniežatá i celé shromaždenie v Jeruzaleme, že budú sláviť Veľkú noc druhého mesiaca, |
3. | lebo ju nemohli sláviť toho času, pretože sa nebolo posvätilo dosť kňazov, ani sa nebol shromaždil ľud do Jeruzalema. |
4. | Preto sa to videlo za dobré kráľovi i celému shromaždeniu. |
5. | A usniesli sa, že dajú vyhlásiť po celom Izraelovi, od Bér-šeby až po Dán, aby prišli sláviť Veľkú noc JeHoVaHovi, Bohu Izraelovmu, do Jeruzalema; lebo už dávno neboli slávili tak, ako je napísané. |
6. | A tak odišli poslovia-behúni s listami od kráľa a od jeho kniežat do celého Izraelska a Judska a hovorili podľa príkazu kráľovho: Synovia Izraelovi, navráťte sa k JeHoVaHovi, Bohu Abrahámovmu, Izákovmu a Izraelovmu, a navráti sa k uniklému ostatku, ktorý vám pozostal uniknúc z ruky kráľov Assýrie. |
7. | A nebuďte jako vaši otcovia a jako vaši bratia, ktorí hrešili dopúšťajúc sa nevernosti proti JeHoVaHovi, Bohu svojich otcov, pre čo ich vydal za hroznú púšť, ako vidíte. |
8. | Preto teraz nezatvrdzujte svoje šije, jako robili vaši otcovia. Podajte ruku JeHoVaHovi a poďte do jeho svätyne, ktorú posvätil, aby bola svätá na veky, a slúžte JeHoVaHovi, svojmu Bohu, a odvráti sa od vás páľa jeho hnevu. |
9. | Lebo keď sa navrátite k JeHoVaHovi, vaši bratia a vaši synovia najdú milosrdenstvo pred tými, ktorí ich zajali, takže sa navrátia do tejto zeme, lebo milostivý a milosrdný je JeHoVaH, váš Bôh, a neodvráti svojej tvári od vás, jestli sa navrátite k nemu. |
10. | A keď chodili behúni z mesta do mesta po zemi Efraimovej a Manassesovej a až po Zabulona, smiali sa na nich a posmievali sa im. |
11. | Avšak niektorí mužovia z Asera, z Manassesa a zo Zabulona ponížili sa a prišli do Jeruzalema. |
12. | Áno, i na Júdovi bola dobrotivá ruka Božia, takže im dal Bôh jedno srdce, aby vykonali príkaz kráľov i kniežat, podľa slova JeHoVaHovho. |
13. | <Veľká slávnosť veľkonočná>A tedy sišlo sa do Jeruzalema mnoho ľudu, aby slávili sviatok nekvasených chlebov druhého mesiaca, shromaždenie veľmi veliké. |
14. | Vtedy vstali a odstránili oltáre, ktoré boli v Jeruzaleme, a odstránili aj všetky oltáre na kadenie a pohádzali do potoka Kidrona. |
15. | Potom zabili veľkonočného baránka štrnásteho dňa druhého mesiaca. A kňazi a Levitovia zahanbiac sa posvätili sa a doviedli zápalné obeti do domu JeHoVaHovho. |
16. | A stáli na svojom stanovišti podľa svojho poriadku, podľa zákona Mojžiša, muža Božieho; kňazi kropili krv berúc ju z ruky Levitov. |
17. | Lebo mnoho bolo v shromaždení takých, ktorí sa neboli posvätili, preto boli Levitovia nad zabíjaním veľkonočných baránkov za každého, kto nebol čistý, aby ich posvätili JeHoVaHovi. |
18. | Lebo veliká čiastka ľudu, množstvo z Efraima, Manassesa, Izachára a zo Zabulona, nebola sa očistila, ale jedli baránka inak, ako je napísané. Ale Ezechiáš sa modlil za nich povediac: Dobrotivý JeHoVaH nech pokryje hriech a tak odpustí |
19. | každému, kto ustavil svoje srdce hľadať Boha, JeHoVaHa, Boha svojich otcov, hoc by aj nebol očistený podľa očisťovania, predpísaného svätyňou. |
20. | A JeHoVaH vyslyšal Ezechiáša a uzdravil ľud. |
21. | A tak slávili synovia Izraelovi, ktorí sa našli v Jeruzaleme, slávnosť nekvasených chlebov sedem dní s veľkou radosťou, a chválili JeHoVaHa deň po dni, Levitovia a kňazi, zvučnými nástrojami oslavujúc JeHoVaHa. |
22. | A Ezechiáš hovoril k srdcu všetkým Levitom, ktorí vyučovali dobrej a užitočnej známosti JeHoVaHovej. A tak jedli obeti výročnej slávnosti sedem dní obetujúc bitné obeti pokojné a oslavujúc JeHoVaHa, Boha svojich otcov. |
23. | A celé shromaždenie sa usnieslo na tom, že budú sláviť ešte druhých sedem dní. A tak aj slávili sedem dní s radosťou. |
24. | Lebo Ezechiáš, judský kráľ, daroval obeťou pozdvihnutia shromaždeniu tisíc juncov a sedem tisíc kusov drobného dobytka; i kniežatá darovali takým činom shromaždeniu tisíc juncov a drobného dobytka desať tisíc. A posvätilo sa množstvo kňazov. |
25. | A radovalo sa celé shromaždenie Judovo i kňazi i Levitovia i celé shromaždenie tých, ktorí prišli z Izraela, i pohostíni, ktorí prišli zo zeme Izraelovej, ako aj tí, ktorí bývali v Judsku. |
26. | A bola veľká radosť v Jeruzaleme, lebo odo dní Šalamúna, syna Dávida, izraelského kráľa, nebolo ničoho takého v Jeruzaleme. |
27. | Potom vstali kňazi a Levitovia a dali ľudu požehnanie, a ich hlas bol vyslyšaný, a ich modlitba prišla do príbytku jeho svätosti, do neba. |
← 2Chronicles (30/36) → |