←  2Chronicles (30/36)  →
1. <Vyzvanie celého Izraela sláviť Veľkú noc>Potom poslal Ezechiáš poslov k celému Izraelovi a Júdovi, ba ešte aj listy napísal na Efraima a Manassesa, aby prišli do domu JeHoVaHovho do Jeruzalema sláviť Veľkú noc JeHoVaHovi, Bohu Izraelovmu.
2. Lebo kráľ sa bol uradil i jeho kniežatá i celé shromaždenie v Jeruzaleme, že budú sláviť Veľkú noc druhého mesiaca,
3. lebo ju nemohli sláviť toho času, pretože sa nebolo posvätilo dosť kňazov, ani sa nebol shromaždil ľud do Jeruzalema.
4. Preto sa to videlo za dobré kráľovi i celému shromaždeniu.
5. A usniesli sa, že dajú vyhlásiť po celom Izraelovi, od Bér-šeby až po Dán, aby prišli sláviť Veľkú noc JeHoVaHovi, Bohu Izraelovmu, do Jeruzalema; lebo už dávno neboli slávili tak, ako je napísané.
6. A tak odišli poslovia-behúni s listami od kráľa a od jeho kniežat do celého Izraelska a Judska a hovorili podľa príkazu kráľovho: Synovia Izraelovi, navráťte sa k JeHoVaHovi, Bohu Abrahámovmu, Izákovmu a Izraelovmu, a navráti sa k uniklému ostatku, ktorý vám pozostal uniknúc z ruky kráľov Assýrie.
7. A nebuďte jako vaši otcovia a jako vaši bratia, ktorí hrešili dopúšťajúc sa nevernosti proti JeHoVaHovi, Bohu svojich otcov, pre čo ich vydal za hroznú púšť, ako vidíte.
8. Preto teraz nezatvrdzujte svoje šije, jako robili vaši otcovia. Podajte ruku JeHoVaHovi a poďte do jeho svätyne, ktorú posvätil, aby bola svätá na veky, a slúžte JeHoVaHovi, svojmu Bohu, a odvráti sa od vás páľa jeho hnevu.
9. Lebo keď sa navrátite k JeHoVaHovi, vaši bratia a vaši synovia najdú milosrdenstvo pred tými, ktorí ich zajali, takže sa navrátia do tejto zeme, lebo milostivý a milosrdný je JeHoVaH, váš Bôh, a neodvráti svojej tvári od vás, jestli sa navrátite k nemu.
10. A keď chodili behúni z mesta do mesta po zemi Efraimovej a Manassesovej a až po Zabulona, smiali sa na nich a posmievali sa im.
11. Avšak niektorí mužovia z Asera, z Manassesa a zo Zabulona ponížili sa a prišli do Jeruzalema.
12. Áno, i na Júdovi bola dobrotivá ruka Božia, takže im dal Bôh jedno srdce, aby vykonali príkaz kráľov i kniežat, podľa slova JeHoVaHovho.
13. <Veľká slávnosť veľkonočná>A tedy sišlo sa do Jeruzalema mnoho ľudu, aby slávili sviatok nekvasených chlebov druhého mesiaca, shromaždenie veľmi veliké.
14. Vtedy vstali a odstránili oltáre, ktoré boli v Jeruzaleme, a odstránili aj všetky oltáre na kadenie a pohádzali do potoka Kidrona.
15. Potom zabili veľkonočného baránka štrnásteho dňa druhého mesiaca. A kňazi a Levitovia zahanbiac sa posvätili sa a doviedli zápalné obeti do domu JeHoVaHovho.
16. A stáli na svojom stanovišti podľa svojho poriadku, podľa zákona Mojžiša, muža Božieho; kňazi kropili krv berúc ju z ruky Levitov.
17. Lebo mnoho bolo v shromaždení takých, ktorí sa neboli posvätili, preto boli Levitovia nad zabíjaním veľkonočných baránkov za každého, kto nebol čistý, aby ich posvätili JeHoVaHovi.
18. Lebo veliká čiastka ľudu, množstvo z Efraima, Manassesa, Izachára a zo Zabulona, nebola sa očistila, ale jedli baránka inak, ako je napísané. Ale Ezechiáš sa modlil za nich povediac: Dobrotivý JeHoVaH nech pokryje hriech a tak odpustí
19. každému, kto ustavil svoje srdce hľadať Boha, JeHoVaHa, Boha svojich otcov, hoc by aj nebol očistený podľa očisťovania, predpísaného svätyňou.
20. A JeHoVaH vyslyšal Ezechiáša a uzdravil ľud.
21. A tak slávili synovia Izraelovi, ktorí sa našli v Jeruzaleme, slávnosť nekvasených chlebov sedem dní s veľkou radosťou, a chválili JeHoVaHa deň po dni, Levitovia a kňazi, zvučnými nástrojami oslavujúc JeHoVaHa.
22. A Ezechiáš hovoril k srdcu všetkým Levitom, ktorí vyučovali dobrej a užitočnej známosti JeHoVaHovej. A tak jedli obeti výročnej slávnosti sedem dní obetujúc bitné obeti pokojné a oslavujúc JeHoVaHa, Boha svojich otcov.
23. A celé shromaždenie sa usnieslo na tom, že budú sláviť ešte druhých sedem dní. A tak aj slávili sedem dní s radosťou.
24. Lebo Ezechiáš, judský kráľ, daroval obeťou pozdvihnutia shromaždeniu tisíc juncov a sedem tisíc kusov drobného dobytka; i kniežatá darovali takým činom shromaždeniu tisíc juncov a drobného dobytka desať tisíc. A posvätilo sa množstvo kňazov.
25. A radovalo sa celé shromaždenie Judovo i kňazi i Levitovia i celé shromaždenie tých, ktorí prišli z Izraela, i pohostíni, ktorí prišli zo zeme Izraelovej, ako aj tí, ktorí bývali v Judsku.
26. A bola veľká radosť v Jeruzaleme, lebo odo dní Šalamúna, syna Dávida, izraelského kráľa, nebolo ničoho takého v Jeruzaleme.
27. Potom vstali kňazi a Levitovia a dali ľudu požehnanie, a ich hlas bol vyslyšaný, a ich modlitba prišla do príbytku jeho svätosti, do neba.
←  2Chronicles (30/36)  →