←  2Chronicles (20/36)  →
1. <Vojna proti Jozafatovi>A potom sa stalo, že prišli synovia Moábovi a synovia Ammonovi a s nimi iní z Ammonovcov proti Jozafatovi do vojny.
2. Vtedy prišli poslovia a oznámili Jozafatovi a riekli: Prišlo proti tebe veľké množstvo zo zámoria, zo Sýrie, a hľa, sú v Chacecon-támare, ktoré je En-gedi.
3. <Modlitba Jozafatova>A Jozafat sa bál a obrátil svoju tvár hľadať JeHoVaHa a vyhlásil pôst na celé Judsko.
4. Vtedy sa shromaždili synovia Júdu, aby hľadali pomoc od JeHoVaHa, a prišli aj zo všetkých miest Júdových hľadať JeHoVaHa.
5. A Jozafat sa postavil v shromaždení Júdu a Jeruzalema v dome JeHoVaHovom, pred novým dvorom,
6. a riekol: JeHoVaHu, Bože našich otcov, či nie si ty Bohom na nebi? A veď ty panuješ nado všetkými kráľovstvami národov, a v tvojej ruke je sila a udatnosť, a nieto nikoho, kto by sa mohol postaviť proti tebe!
7. Či si ty azda, náš Bože, nevyhnal obyvateľov tejto zeme zpred svojho ľudu Izraela? A dal si ju semenu Abraháma, svojho milovaného priateľa, na veky.
8. A bývali v nej a vystavili ti v nej svätyňu, tvojmu menu, povediac:
9. Keby prišlo na nás zlé, meč súdu, mor a hlad, a keby sme sa postavili pred týmto domom a pred tebou, pretože je tvoje meno v tomto dome, a keby sme kričali k tebe zo svojej úzkosti, vyslyšíš a zachrániš.
10. A teraz hľa, synovia Ammonovi a Moábovi a vrch Seir, cez ktorých prejsť si nedal Izraelovi, keď boli prišli z Egyptskej zeme, ale uhnuli od nich a nezahladili ich,
11. nuž hľa, oni sa nám odplácajú tým, že prišli, aby nás vyhnali z tvojho dedičstva, ktoré si nám dal večne.
12. Náš Bože, či nebudeš súdiť nad nimi? Lebo v nás nie je sily, aby sme obstáli pred týmto veľkým množstvom, ktoré prišlo na nás, ani my nevieme, čo by sme mali robiť, ale jedine na teba hľadia naše oči.-
13. A všetci synovia Júdovi stáli pred JeHoVaHom, aj ich drobné deti, ich ženy a ich synovia.
14. Vtedy prišiel Jachaziela, syna Zachariáša, syna Benaiáša, syna Jehiela, syna Mattaniáša, Levitu zo synou Azafových, Duch JeHoVaHov prostred shromaždenia,
15. a riekol: Pozorujte, všetok Júda a obyvatelia Jeruzalema, i ty kráľu Jozafate! Takto vám hovorí JeHoVaH: Nebojte sa vy ani sa nestrachujte pred tým velikým množstvom, lebo nie vám je boj, ale Bohu.
16. Zajtra sídite na nich. Hľa pojdú hore stráňou Cíc, a najdete ich na konci údolia pred púštou Jeruel.
17. Nebude to vašou vecou bojovať v tomto boji. Postavte sa, stojte a vidzte spasenie JeHoVaHovo, ktorý je s vami, Júda a Jeruzalem. Nebojte sa ani sa nestrachujte! Zajtra vyjdite proti nim, a JeHoVaH bude s vami.
18. A Jozafat sa sklonil tvárou k zemi, a všetok Júda i obyvatelia Jeruzalema padli pred JeHoVaHom klaňajúc sa JeHoVaHovi.
19. Potom vstali Levitovia zo synov Kehátovcov a zo synov Kórachovcov, aby chválili JeHoVaHa, Boha Izraelovho, velikým hlasom, náramne.
20. <Porážka nepriateľov. Dobrorečenie nad veľkou korisťou>A tak vstali skoro ráno a vyšli na púšť Tekoa. A keď vychádzali, Jozafat stál a povedal: Počujte ma, Júda a obyvatelia Jeruzalema! Verte v JeHoVaHa, svojho Boha, A stojte verne; verte v jeho prorokov a konajte štastne!
21. A keď sa poradil s ludom, postavil spevákov JeHoVaHovi, a to aby chválili okrasu svätosti idúc pred ozbrojencami a aby hovorili: Oslavujte JeHoVaHa, lebo jeho milosť trvá na veky!
22. A v tom čase, keď začali plesať a chváliť, dal JeHoVaH úkladnikov na synov Ammonových a Moábových a na obyvateľov vrchu Seira, ktorí boli prišli proti Júdovi, a boli porazení.
23. Lebo sa postavili synovia Ammonovi a Moábovi proti obyvvateľom vrchu Siera, aby ich oddali úplnej záhube a aby ich zahladili. A keď dokončili proti obyvateľom Siera, pomáhali druh proti druhovi zahladiť.
24. Medzitým prišiel Júda na výhľadisko na púšť a obrátiac sa pozreli na množstvo. A hľa, videli, že sú mŕtvolami, ležiacami na zemi, a že ani nebolo toho, kto by bol ušiel.
25. Vtedy prišiel Jozafat a jeho ľud pobrať ich korisť a našli jej u nich množstvo i majetku i klenotov u mŕtvol i vzácneho náradia, a nabrali koristi každý toľko, že to až nemohli uniesť. A tri dni brali korisť, lebo jej bolo mnoho.
26. Potom štvrtého dňa sa shromaždili do doliny Berácha, lebo tam dobrorečili JeHoVaHovi. Preto nazvali meno toho miesta Emek-berácha (* Dolina dobrorečenia), a tak sa volá až do tohoto dňa.
27. A vrátili sa všetci mužovia Júdovi aj mužovia Jeruzalema i Jozafat na ich čele, aby sa navrátili do Jeruzalema s radosťou, lebo im dal JeHoVaH radosť z porážky ich nepriateľov.
28. A prišli do Jeruzalema s harfami, citarami a s trúbkami do domu JeHoVaHovho.
29. A strach Boží prišiel na všetky kráľovstvá tých zemí, keď počuli, že JeHoVaH bojoval proti nepriateľom Izraelovým.
30. A kráľovstvo Jozafatovo malo pokoj, a jeho Bôh mu dal odpočinutia zo všetkých strán.
31. <Kraľovanie Jozafatovo. Spolčenie sa s bezbožným Achaziášom>A Jozafat kráľoval nad Júdom. Tridsaťpäť rokov mal, keď začal kraľovať dvatsaťpäť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Azuba, a bola dcérou Šilchiho.
32. Chodil po ceste svojho otca Azu ani neuhol od nej robiac to, čo je spravedlivé v očiach JeHoVaHových.
33. Avšak výšiny neboli uhli, lebo ľud ešte nebol ustavil svojho srdca k Bohu svojich otcov.
34. A ostatné deje Jozafatove, prvé i posledné, tie hľa, sú napísané v dejinách Jehu-va, syna Chananiho, čo bolo vnesené do knihy kráľov Izraelových.
35. Potom sa spolčil Jozafat, judský kráľ, s Achaziášom, izraelským kráľom, ktorý páchal bezbožnosť.
36. Spolčil sa s ním preto, aby narobil lodí, ktoré mali ísť do Taršíša. A narobili lodí v Ecjon-gábere.
37. Vtedy prorokoval Eliézer, syn Dodavahú-va z Maréše, proti Jozafatovi povediac: Za to, že si sa spolčil s Achaziášom, JeHoVaH rozborí tvoje práce. Aj stroskotali lode a nemohli ísť do Taršíša.
←  2Chronicles (20/36)  →