←  1Samuel (28/31)  →
1. <Vojna Filištínov proti Izraelovi>A stalo sa v tých dňoch, že Filištíni sobrali svoje vojská do vojny, aby bojovali proti Izraelovi. A Achiš povedal Dávidovi: Vedz istotne, že pojdeš so mnou von do tábora, ty aj tvoji mužovia.
2. A Dávid riekol Achišovi: Preto teraz aj ty zvieš, čo učiní tvoj služobník. Na to povedal Achiš Dávidovi: Preto ťa ustanovím za strážcu svojej hlavy po všetky dni.
3. A Samuel už bol zomrel, a smútil za ním celý Izrael, a pochovali ho v Ráme, v jeho vlastnom meste. A Saul bol odstránil veštcov, ktorí vyvolávali duchov, a vedomcov zo zeme.
4. A tedy Filištíni shromaždiac sa prišli a položili sa táborom v Šúneme. A Saul shromaždil celého Izraela, a položili sa táborom v Gilboe.
5. <Saul u veštice>A keď videl Saul tábor Filištínov, bál sa, a jeho srdce trnulo veľmi.
6. Saul sa dopytoval JeHoVaHa, ale JeHoVaH mu neodpovedal ani skrze sny ani skrze urím ani skrze prorokov.
7. Potom povedal Saul svojim sluhom: Vyhľadajte mi ženu, ktorá má vešteckého ducha vyvolať mŕtvych, a pojdem k nej a budem hľadať dozvedieť sa skrze ňu. A jeho sluhovia mu povedali: Hľa, žena, ktorá má vešteckého ducha, je v Endore.
8. Vtedy sa preobliekol Saul, aby ho nepoznali, a obliekol si iné rúcho a išiel on a dvaja mužovia s ním, a prišli k žene vnoci. A povedal: Vešti mi, prosím, vešteckým duchom a vyvolaj mi hore toho, koho ti poviem.
9. A žena mu riekla: Pozri, ty vieš, čo urobil Saul, že vyplienil veštcov a vedomcov zo zeme! Prečo ty tedy vrháš smečku na moju dušu, aby si ma pripravil o život?
10. A Saul jej prisahal na JeHoVaHa a povedal: Ako že žije JeHoVaH, nestihne ťa trest za túto vec.
11. Vtedy riekla žena: A kohože ti mám vyvolať? A povedal: Samuela mi vyvolaj hore.
12. A keď uvidela žena Samuela, skríkla velikým hlasom, a riekla Saulovi: Prečo si ma oklamal, veď si ty Saul!
13. A kráľ jej povedal: Neboj sa! Ale čo vidíš? A žena odpovedala Saulovi: Bohov vidím vystupovať zo zeme.
14. A zase jej povedal: Akú má podobu? A riekla: Vystupuje nejaký starý muž a je odiaty plášťom. Vtedy poznal Saul, že je to Samuel, a skloniac sa tvárou k zemi poklonil sa.
15. A Samuel riekol Saulovi: Prečo ma nepokojíš dajúc ma vyvolať hore? Na to povedal Saul: Je mi veľmi úzko, Filištíni bojujú proti mne, a Bôh odstúpil odo mňa a neodpovedá mi už ani skrze prorokov ani skrze sny, preto som ťa zavolal, aby si mi oznámil, čo mám robiť.
16. A Samuel odpovedal: A prečože sa ma ty pýtaš, keď odstúpil od teba JeHoVaH a stal sa tvojím nepriateľom?
17. JeHoVaH si učinil, ako hovoril skrze mňa, lebo JeHoVaH odtrhol kráľovstvo od teba a vzal ho z tvojej ruky a dal ho tvojmu blížnemu, Dávidovi,
18. lebo si neposlúchal hlasu JeHoVaHovho a nevykonal si pále jeho hnevu na Amalechovi. Preto ti JeHoVaH učinil túto vec tohoto dňa.
19. A JeHoVaH vydá s tebou aj Izraela do ruky Filištínov, a zajtra budeš ty i tvoji synovia so mnou. K tomu aj tábor Izraelov vydá JeHoVaH do ruky Filištínov.
20. Vtedy padol Saul náhle na celú dĺžku svojej postavy na zem a veľmi sa bál slov Samuelových. Ale nebolo v ňom ani sily, lebo nejedol chleba celý ten deň a celú tú noc.
21. <Veštica i sluhovia tešia Saula>Potom prišla žena k Saulovi a keď videla, že je veľmi predesený, riekla mu: Hľa, tvoja dievka poslúchla tvoj hlas, a položila som svoju dušu do svojej ruky a poslúchla som tvoje slová, ktoré si mi hovoril.
22. Tak teraz poslúchni, prosím, aj ty hlas svojej dievky a dovoľ, že by som ti predložila kúsok chleba, a jedz, aby bolo v tebe sily, keď pojdeš cestou.
23. Ale on odoprel a povedal: Nebudem jesť. Avšak prinútili ho jeho sluhovia i žena, a tak poslúchol ich hlas. A vstanúc so zeme sadol si na posteľ.
24. A žena mala v dome v stáji chované teľa a ponáhľajúc sa zabila ho a vzala múky, zamiesila a napiekla z toho tenkých nekvasených chlebov
25. a doniesla pred Saula a pred jeho sluhov, a jedli. A potom vstali a odišli tej istej noci.
←  1Samuel (28/31)  →