← 1Samuel (26/31) → |
1. | <Zífejskí zradcovia>A zase prišli Zífänia k Saulovi do Gibee a povedali: Či sa neskrýva Dávid na vŕšku Hachile naproti púšti? |
2. | A Saul vstal a sišiel na púšť Zíf, a s ním tri tisíce mužov, vybraných z Izraela, aby hľadal Dávida na púšti Zífe. |
3. | Saul sa rozložil táborom na vŕšku Hachile, ktorý je proti púšti pri ceste, a Dávid sa zdržoval na púšti a videl, že Saul prišiel za ním na púšť. |
4. | Preto poslal Dávid vyzvedačov a zvedel, že Saul prišiel cele iste. |
5. | <Dávid vnoci pri Saulovi>A Dávid vstal a prišiel k miestu, na ktorom táboril Saul. A Dávid videl miesto, na ktorom ležal Saul aj Abner, syn Nérov, veliteľ jeho vojska. A Saul ležal na mieste, otočenom vozmi, a ľud táboril vôkol neho. |
6. | Vtedy odpovedal Dávid a riekol Achimelechovi Hetejskému a Abišajovi, synovi Ceruje, bratovi Joábovmu, a riekol: Kto pojde so mnou dolu do tábora k Saulovi? A Abišaj povedal: Ja pojdem dolu s tebou. |
7. | A tak prišiel Dávid a Abišaj k ľudu vnoci. A hľa, Saul ležal a spal medzi vozmi a jeho kopija bola zabodnutá v zemi pri jeho hlave, a Abner a ľud ležali vôkol neho. |
8. | Vtedy riekol Abišaj Dávidovi: Bôh zavrel dnes tvojho nepriateľa do tvojej ruky. Preto teraz dovoľ, aby som ho prebodnul kopijou až do zeme jedným razom, a nebude treba, aby som ho bodnul druhý raz. |
9. | Ale Dávid riekol Abišajovi: Nezahub ho! Lebo ktože by vystrel svoju ruku na pomazaného JeHoVaHovho a bol by bez viny?! |
10. | A ešte riekol Dávid: Ako že žije JeHoVaH, že len ak by ho uderil JeHoVaH, alebo ak by prišiel jeho deň, a zomrel by alebo ak by odišiel dolu do vojny a tam by zahynul, |
11. | ale ináče nech ma JeHoVaH chráni od toho, aby som mal vystrieť svoju ruku na pomazaného JeHoVaHovho. Preto teraz vezmi, prosím, kopiju, ktorá je pri jeho hlave, i krčah na vodu, a pojdeme svojou cestou. |
12. | A tak vzal Dávid kopiju i krčah na vodu pri hlave Saulovej, a išli svojou cestou, a nevidel nikto ani nezvedel ani sa nezobudil, lebo všetci spali, pretože tvrdý spánok od JeHoVaHa padol na nich. |
13. | <Dávidov rozhovor so Saulom>Potom prešiel Dávid na druhú stranu a postavil sa na temene vrchu zďaleka, takže bolo veľké miesto medzi nimi. |
14. | A Dávid volal na ľud a na Abnera, syna Nérovho, a vravel: Či sa neozveš, Abner? A Abner odpovedajúc riekol: Kto si ty, ktorý voláš na kráľa? |
15. | A Dávid riekol Abnerovi: Či nie si ty muž? A kto je tebe rovný v Izraelovi? Nuž prečože si neostríhal svojho pána, kráľa? Lebo prišiel jeden z ľudu, aby zahubil kráľa, tvojho pána. |
16. | Nie je to dobrá vec, ktorú si vykonal! Ako že žije JeHoVaH, istotne ste synmi smrti, pretože ste nestrážili nad svojím pánom, nad pomazaným JeHoVaHovým! A tak teraz pozri, kde je kopija kráľova a krčah na vodu, ktoré boly pri jeho hlave? |
17. | Vtedy poznal Saul hlas Dávidov a povedal: Či je to tvoj hlas, môj synu, Dávide? A Dávid riekol: Je to môj hlas, môj pane, kráľu. |
18. | A ďalej povedal: Prečo prenasleduje môj pán svojho služobníka? Lebo veď čo som urobil, alebo čo zlého je v mojej ruke? |
19. | Preto teraz počuj, prosím, môj pane, kráľu, slová svojho služobníka: Ak ťa JeHoVaH naviedol na mňa, nech mu tedy príjemne vonia obetný dar! Ale ak synovia človeka, zlorečení sú pred JeHoVaHom, pretože ma zahnali dnes, aby som sa nemohol pridružiť k dedičstvu JeHoVaHovmu, a hovoria u seba: Idi, slúž iným bohom! |
20. | A preto teraz nech nepadne moja krv na zem voľakde preč od tvári JeHoVaHovej, lebo vyšiel kráľ Izraelov, aby hľadal jednu blchu, aby ju honil, ako niekto honí jarabicu na vrchoch. |
21. | Na to povedal Saul: Zhrešil som, navráť sa, môj synu, Dávide, lebo ti už viacej neurobím zlého, za to, že dnes bola drahá moja duša v tvojich očiach. Hľa, bláznive som robil a blúdil som náramne. |
22. | A Dávid odpovedajúc riekol: Tu hľa, kopija kráľova, nech prejde sem jeden z mládencov a vezme ju. |
23. | A JeHoVaH nech odplatí každému jeho spravedlivosť a jeho vernosť. Lebo ťa dnes bol vydal JeHoVaH do mojej ruky, ale nechcel som vystrieť svoju ruku na pomazaného JeHoVaHovho. |
24. | A hľa, jako bola dnes veľkou tvoja duša v mojich očiach, tak nech je veľkou moja duša v očiach JeHoVaHových, a nech ma vytrhne zo všetkého súženia! |
25. | Vtedy povedal Saul Dávidovi: Buď požehnaný ty, môj synu, Dávide! Istotne aj učiníš aj istotne zmôžeš. A tak išiel Dávid svojou cestou, a Saul sa vrátil na svoje miesto. |
← 1Samuel (26/31) → |