←  1Samuel (24/31)  →
1. <Dávid v Én-gedi. Saul v jaskyni. Dávid ho ušetrí>A stalo sa, keď sa navrátil Saul od prenasledovania Filištínov, že mu oznámili a riekli: hľa, Dávid je na púšti Én-gedi.
2. Vtedy pojal Saul so sebou tri tisíce mužov, vybraných z celého Izraela, a odišiel hľadať Dávida a jeho mužov na skalách kamzíkov.
3. A prišiel k ovčím ohradám pri ceste, kde je jaskyňa, do ktorej vošiel Saul zakryť svoje nohy, kým Dávid a jeho mužovia sedeli v úzadí po stranách jaskyne.
4. A mužovia Dávidovi povedali jemu, Dávidovi: Hľa, toto je deň, o ktorom ti riekol JeHoVaH: Hľa, ja dám tvojho nepriateľa do tvojej ruky, a učiníš mu to, čo bude dobré v tvojich očiach. A Dávid vstal a odrezal potichu krýdlo plášťa Saulovho.
5. Lež potom bilo Dávida jeho srdce, pretože odrezal krýdlo plášťa Saulovho.
6. A riekol svojim mužom: Nech ma JeHoVaH zachráni od toho, aby som to mal učiniť svojmu pánovi, pomazanému JeHoVaHovmu, vystrieť svoju ruku na neho, lebo je pomazaný JeHoVaHov.
7. A tak zabránil Dávid svojim mužom tými slovami a nedal im, aby povstali proti Saulovi. A Saul vstal, vyšiel z jaskyne a išiel svojou cestou.
8. Potom vstal i Dávid a vyjdúc z jaskyne volal za Saulom a vravel: Môj pane, kráľu! A Saul sa ozrel zpät. A Dávid sa zohnul tvárou k zemi a poklonil sa.
9. A Dávid riekol Saulovi: Prečo počúvaš ľudské reči, keď ti hovoria, že hľa, Dávid hľadá tvoje zlé!?
10. Hľa, dnes vidia tvoje oči, že ťa JeHoVaH bol dnes vydal do mojej ruky v jaskyni, a vraveli mi, aby som ťa zabil; ale moje oko sa zľutovalo nad tebou, a riekol som: Nevystriem svojej ruky na svojho pána, lebo je pomazaný JeHoVaHov.
11. A, môj otče, pozri aj pozri krýdlo svojho plášťa tu v mojej ruke, lebo že som odrezal krýdlo tvojho plášťa a nezabil som ťa, po tom poznaj a vidz, že nie je zlého v mojej ruke ani prestúpenia, ani som sa ničím neprehrešil proti tebe, a ty čiháš po mojej duši, aby si ju odňal.
12. JeHoVaH nech súdi medzi mnou a medzi tebou, a JeHoVaH nech ma pomstí na tebe, ale moja ruka sa ťa nedotkne.
13. Jako hovorí dávne porekadlo: Od bezbožných vychádza bezbožnosť. Ale, hovorím, moja ruka sa ťa nedotkne.
14. Veď za kýmže vyšiel kráľ Izraelov? Kohože honíš? Mŕtveho psa? Jednu blchu?
15. Ale JeHoVaH bude sudcom a bude súdiť medzi mnou a medzi tebou a nech pohliadne a rozsúdi moju pru a nech ma vysúdi z tvojej ruky.
16. A stalo sa, keď dohovoril Dávid tie slová Saulovi, že povedal Saul: Či je to tvoj hlas, môj synu, Dávide? A Saul pozdvihnúc svoj hlas plakal
17. a povedal Dávidovi: Spravedlivejší si ako ja, lebo ty si sa mi odplatil dobrým, a ja som sa ti odplatil zlým.
18. Lebo ty si to dnes ukázal tým, že si mi urobil dobré, tým, že ma JeHoVaH bol vydal do tvojej ruky, a nezabil si ma.
19. Lebo keď najde niekto svojho nepriateľa, či ho prepustí dobrou cestou? Ale JeHoVaH nech ti odplatí dobrým za to, čo si mi vykonal tohoto dňa!
20. A teraz hľa, viem, že istotne budeš kraľovať, a že v tvojej ruke bude stáť kráľovstvo Izraelovo.
21. Tak teraz mi prisahaj na JeHoVaHa, že nevyplieniš môjho semena po mne a že nevyhladíš môjho mena z domu môjho otca.
22. A Dávid prisahal Saulovi. Potom odišiel Saul do svojho domu, a Dávid a jeho mužovia odišli hore do pevnosti.
←  1Samuel (24/31)  →