← 1Samuel (22/31) → |
1. | <Dávid v jaskyni Adullam a v Micpe Moábovej>A tak odišiel Dávid odtiaľ a zachránil sa útekom do jaskyne Adullam. A keď počuli o tom jeho bratia a celý dom jeho otca, sišli ta za ním. |
2. | A shromažďovali sa k nemu všetci takí, ktorí boli v nejakej úzkosti, jako aj všetci, ktorí boli zadlžení, i všetci, ktorí mali horkosť v duši, a bol nad nimi vojvodcom. A bolo s ním tak asi štyristo mužov. |
3. | Potom odišiel odtiaľ Dávid do Micpy Moábovej. A riekol moábskemu kráľovi: Dovoľ, prosím, že by vyšli môj otec i moja matka von a bývali s vami, dokiaľ nezviem, čo mi učiní Bôh. |
4. | A doviedol ich pred moábskeho kráľa, a bývali s ním po všetky dni, dokiaľ bol Dávid na tom hrade. |
5. | A prorok Gád povedal Dávidovi: Nebývaj na hrade. Iď a vojdi si do zeme Júdovej. A tak odišiel Dávid a prišiel do lesa Cháret. |
6. | <Doég osočí Achimelecha>Ale počul o tom Saul, že sa zvedelo o Dávidovi a o mužoch, ktorí boli s ním. Vtedy sedel Saul v Gibei pod stromom tamariskou, v Ráme, a jeho kopija bola v jeho ruke, a všetci jeho služobníci stáli pred ním. |
7. | A Saul povedal svojim služobníkom, ktorí stáli pred ním: Nože počujte, synovia Jeminiho! Či aj vám všetkým dá syn Izaiho polia a vinice? Či všetkých vás ustanoví za veliteľov nad tisícami a za veliteľov nad stami? |
8. | Že ste sa všetci sprisahali proti mne, a nie je nikoho, kto by mi to zjavil, keď už i môj syn učinil smluvu so synom Izaiho, a nie je nikoho z vás, kto by sa trápil nado mnou, a kto by mi zjavil niečo o tom, že môj syn postavil môjho služobníka proti mne, aby mi úkladil, ako sa to dnes deje. |
9. | Na to odpovedal Doég Edomejský, ktorý stál so služobníkmi Saulovými, a riekol: Videl som syna Izaiho, že prišiel do Nóba k Achimelechovi, synovi Achitúbovmu. |
10. | A dopytoval sa za neho JeHoVaHa a dal mu potravu na cestu a dal mu i meč Goliáša Filištínskeho. |
11. | <Saul zavraždí Achimelecha a jeho čeľaď. Ebiatár>Na to poslal kráľ povolať Achimelecha, syna Achitúbovho, kňaza, i celý dom jeho otca, kňazov, ktorí boli v Nóbe, a prišli všetci ku kráľovi. |
12. | A Saul povedal: Nože počuj, synu Achitúbov! A odpovedal: Hľa, tu som, môj pane. |
13. | A Saul mu povedal: Prečo ste sa sprisahali proti mne, ty aj syn Izaiho, keď si mu dal chlieb i meč a dopytoval si sa za neho Boha, aby povstal proti mne a úkladil mi, jako sa to dnes deje? |
14. | Vtedy odpovedal Achimelech kráľovi a riekol: A kde kto je medzi všetkými tvojimi služobníkmi taký verný jako Dávid, k tomu i zať kráľov, ktorý má prístup do tvojej tajnej rady a je ctený v tvojom dome? |
15. | Či som sa azda len dnes, teraz po prvé dopytoval za neho Boha? Taká vec nech je preč odo mňa! Nech neskladá kráľ nijakej takej veci na svojho služobníka nikde v celom dome môjho otca, lebo tvoj služobník nevedel o tom o ničom ničoho, ani malého ani veľkého. |
16. | Ale kráľ povedal: Istotne zomrieš, Achimelechu, ty i celý dom tvojho otca. |
17. | A kráľ povedal behúňom, ktorí stáli pred ním: Obráťte sa a pobite kňazov JeHoVaHových, lebo aj ich ruka je s Dávidom, a pretože vedeli, že uteká, a nezjavili mi toho. Ale služobníci kráľovi nechceli vystrieť svoju ruku a oboriť sa na kňazov JeHoVaHových. |
18. | Vtedy povedal kráľ Doégovi: Obráť sa ty a obor sa na kňazov! A Doég Edomejský sa obrátil a sám sa oboril na kňazov a zabil toho dňa osemdesiatpäť mužov, ktorí nosili ľanový efod. |
19. | I Nób, mesto kňazov, zbil ostrím meča pobijúc všetko, i muža i ženu, odrastlé dieťa i kojenca, vola i osla i dobytča, všetko pobil ostrím meča. |
20. | A zachránil sa útekom iba jediný syn Achimelecha, syna Achitúbovho, ktorému bolo meno Ebiatár, a utiekol za Dávidom. |
21. | A Ebiatár oznámil Dávidovi, že Saul pobil kňazov JeHoVaHových. |
22. | A Dávid riekol Ebiatárovi: Vedel som toho dňa, lebo tam bol Doég Edomejský, že to istotne oznámi Saulovi. Ja som zapríčinil záhubu a uvalil ju na všetky duše domu tvojho otca. |
23. | Zostaň u mňa. neboj sa, lebo ten, kto bude hľadať moju dušu, bude hľadať tvoju dušu, lebo budeš chránený u mňa. |
← 1Samuel (22/31) → |