←  1Samuel (21/31)  →
1. <Dávid u kňaza Achimelecha>A Dávid prišiel do Nóba k Achimelechovi, kňazovi. A Achimelech sa tak preľakol, že trasúci sa išiel vústrety Dávidovi a riekol mu: Prečo si len sám, a prečo niet nikoho s tebou?
2. Dávid odpovedal Achimelechovi, kňazovi: Kráľ mi rozkázal nejakú vec a riekol mi: Nech nikto nezvie ničoho o veci, pre ktorú ťa posielam a ktorú som ti rozkázal vykonať. A služobníkom som nariadil, aby odišli na to a na to miesto.
3. Preto teraz, čo máš po ruke? Daj mi do ruky nejakých päť chlebov alebo už čokoľvek, čo sa najde.
4. A kňaz odpovedal Dávidovi a riekol: Nemám obecného chleba pod rukou. Je tu iba posvätný chlieb, jestli sa mládenci zachovali aspoň od ženy.
5. Na to odpovedal Dávid a riekol mu: Nie, lež už predtým, ako som vyšiel, bola nám žena neprístupnou, a tedy sú nádoby mládencov sväté. No, je to už aj ináče obecný spôsob, a čo ešte dnes! Bude svätý v nádobe.
6. A tak mu dal kňaz sväté, lebo tam nebolo iného chleba krome chleba predloženia, ktoré to chleby boly odložené zpred tvári JeHoVaHovej, aby na ich miesto boly položené teplé chleby v deň, v ktorý boly tamtie vzaté.
7. Ale bol tam nejaký muž zo služobníkov Saulových toho dňa, ktorý sa tam bol v shromaždení zdržal pred JeHoVaHom, a ktorému bolo meno Doég Edomejský, najmožnejší z pastierov, ktorých mal Saul.
8. A Dávid povedal Achimelechovi: Či nie je niekde pod tvojou rukou kopija alebo meč, lebo som nevzal ani svojho meča, ani inej svojej zbrane do svojej ruky, pretože bola vec kráľova súrna.
9. Na to odpovedal kňaz: Meč Goliáša Filištínskeho, ktorého si zabil v doline Éla, ten hľa, je tu zavinutý v rúchu za efodom, ak si ten vezmeš, nuž vezmi si, lebo nieto tu iného krome toho. A Dávid povedal: Takého nieto, jako je ten; daj mi ho.
10. <Dávid sa pretvára u Achiša>Potom vstal Dávid a utekal toho dňa pred Saulom a prišiel k Achišovi, kráľovi mesta Gát.
11. A služobníci Achišovi povedali jemu, Achišovi: Či nie je toto Dávid, kráľ zeme? Či to nespievali tomuto v kolotancoch hovoriac: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce?
12. A Dávid si vzal tie slová k srdcu a bál sa veľmi Achiša, kráľa Gátu,
13. a preto zmeniac svoj rozum v ich očiach robil sa bláznom súc v ich ruke a čmáral po vrátach brány a púšťal svoje brzgy dolu po svojej brade.
14. Vtedy povedal Achiš svojim služobníkom: Hľa, vidíte, že človek blázni, prečo ste ho doviedli ku mne?
15. Či azda nemám dosť bláznov, že ste doviedli tohoto, aby bláznil predo mnou? Či tento má vojsť do môjho domu?
←  1Samuel (21/31)  →