←  1Samuel (2/31)  →
1. <Pieseň Anny>Vtedy sa modlila Anna a riekla: Moje srdce plesá v JeHoVaHovi. Môj roh je vyvýšený v JeHoVaHovi. Moje ústa sa rozšírily nad mojimi nepriateľmi, lebo sa radujem v tvojom spasení.
2. Nie je svätého, jako je JeHoVaH, lebo nie je nikoho krome teba; a nie je skaly, jako je náš Bôh!
3. Nehovorte viacej vysokomyseľne! Nech nevychádza z vašich úst drzosť! Lebo JeHoVaH je silný Bôh vševediaci a má skutky odvážené.
4. Čo do lučišťa silných bojovníkov, polámaní sú oni aj ich lučište, a klesajúci sa opásali silou.
5. Predtým sýti, za chlieb sa najímajú do práce, a lační prestali lačnieť, ba až i neplodná porodila sedmoro, a tá, ktorá mala mnoho synov, zomdlela.
6. JeHoVaH usmrcuje i oživuje; uvodí dolu do ríše smrti i vyvodí z nej.
7. JeHoVaH ochudobňuje i obohacuje, ponižuje, pravda i povyšuje.
8. Pozdvihuje núdzneho z prachu a z hnoja povyšuje chudobného, aby ho posadil s kniežatami, a stolicu slávy im dáva dedične. Lebo JeHoVaHove sú stĺpy zeme a položil na ne okruh sveta.
9. Ostríha nohy svojich svätých, a bezbožní umĺknu vo tme, lebo nikto nezvládze svojou silou.
10. Tí, ktorí sa prú s JeHoVaHom, budú zdrtení. Z neba bude hrmieť na nich. JeHoVaH bude súdiť končiny zeme a dá silu svojmu kráľovi a vyvýši roh svojho pomazaného.
11. Potom odišiel Elkána do Rámy, hore do svojho domu. A chlapec posluhoval JeHoVaHovi pred tvárou Éliho, kňaza.
12. <Hriechy synov Éliho>A synovia Éliho boli synmi beliála, neznali JeHoVaHa.
13. Lebo obyčaj týchto kňazov pri ľude bola taká, že keď obetoval ktokoľvek nejakú bitnú obeť, prišiel mládenec kňazov, keď sa varilo mäso, a vidlicu s tromi zubami držal vo svojej ruke.
14. A vrazil ju do umyváka alebo do kotla alebo do panvy alebo do hrnca, a všetko, čo vytiahla vidlica, vzal ňou kňaz a odniesol. Tak robili celému Izraelovi, všetkým, ktorí prišli do Síla.
15. Ba i prv ako zapálili tuk, prišiel mládenec kňazov a povedal človekovi, ktorý obetoval: Daj mäsa, nech upečiem kňazovi, lebo nevezme od teba vareného mäsa, ale chce surové.
16. A keď mu povedal človek: Už hneď zapália tuk, potom si vezmi, jaké si žiada tvoja duša, odpovedal: Nie, ale teraz dáš, a keď nie, vezmem nasilu.
17. A hriech tých mládencov bol veľmi veliký pred tvárou JeHoVaHovou, lebo ľudia opovrhovali obetným darom JeHoVaHovým.
18. <Samuel pred JeHoVaHom. Jeho rodičia>A Samuel posluhoval pred tvárou JeHoVaHovou, mládenček, opásaný ľanovým efodom.
19. A jeho matka mu robievala pláštik a nosievala mu hore z roka na rok, keď ta chodievala so svojím mužom obetovať ročnú obeť bitnú.
20. A Éli požehnal Elkánu i jeho ženu a povedal: Nech ti dá JeHoVaH semeno z tejto ženy za toho vyproseného, ktorého vyprosili pre JeHoVaHa. A tak odišli na svoje miesto požehnaní.
21. Lebo JeHoVaH navštívil Annu, ktorá počala a porodila troch synov a dve dcéry. A chlapec Samuel rástol pred JeHoVaHom.
22. <Éli dohovára svojim synom>A Éli bol veľmi starý a počul o všetkom, čo robili jeho synovia celému Izraelovi, i to, že ležiavali so ženami, ktoré konaly službu pri dveriach stánu shromaždenia.
23. A povedal im: Prečo robíte také veci? Lebo čujem o vašich zlých skutkoch od všetkého tohoto ľudu.
24. Nie, moji synovia, lebo nie je to dobrá povesť, ktorú čujem. Vediete ľud JeHoVaHov k tomu, aby sa dopúšťali prestúpenia.
25. Ak zhreší človek proti človekovi, bude ho súdiť sudca; ale ak niekto zhreší proti JeHoVaHovi, ktože sa modlitbou prihovorí za neho? Ale neposlúchli hlasu svojho otca, lebo JeHoVaH ich chcel zabiť.
26. A chlapec Samuel rástol čo raz a bol milý jako u JeHoVaHa tak aj u ľudí.
27. <JeHoVaH tresce Éliho skrze proroka>A prišiel nejaký muž Boží k Élimu a riekol mu: Takto hovorí JeHoVaH: Či nie je tak, že som sa zjavil domu tvojho otca, keď boli v Egypte, pre dom faraonov?
28. A vyvolil som si ho zpomedzi všetkých pokolení Izraelových sebe za kňaza, aby obetoval zápalné obeti na mojom oltári, aby kadil kadivo, aby nosil efod predo mnou. A dal som domu tvojho otca všetky ohňové obeti synov Izraelových.
29. Prečo tedy šliapete po mojej bitnej obeti i po mojej obilnej obeti, ktoré som prikázal obetovať v tomto príbytku? A viacej ctíš svojich synov ako mňa, aby ste sa tučili prvotinami všetkých obilných obetí od Izraela, môjho ľudu!
30. Preto takto hovorí JeHoVaH, Bôh Izraelov: Zaiste som bol povedal, že tvoj dom i dom tvojho otca budú chodiť predo mnou až na veky. Ale teraz hovorí JeHoVaH: Kdeže by som to urobil! Lebo tých, ktorí ma ctia, poctím; a tí, ktorí mnou pohŕdajú, budú znevážení.
31. Hľa, idú dni, že odotnem tvoje rameno i rameno tvojho otca, aby nebolo starca v tvojom dome.
32. A budeš vidieť úzkosť príbytku Pánovho vo všetkom, čím dobre činil Izraelovi, a nebude starca v tvojom dome po všetky dni.
33. Ale ti nevytnem až do posledného muža od svojho oltára nato, aby som trápil tvoje oči a bolesťou svieral tvoju dušu, a všetok dorast tvojho domu pomrie v najlepšom mužnom veku.
34. A toto ti bude znamením, čo prijde na tvojich dvoch synov, na Chofniho a Pinchasa; obidvaja zomrú jedného a toho istého dňa.
35. A vzbudím si verného kňaza, ktorý bude činiť tak, ako je to uložené v mojom srdci a v mojej duši. A vybudujem mu stály dom, a bude chodiť pred mojím pomazaným po všetky dni.
36. A stane sa, že každý, kto ešte pozostane v tvojom dome, prijde sa mu pokloniť za drobný peniaz strieborný a za peceň chleba a povie: Prideľ ma, prosím, k niektorému kňazstvu, aby som zjedol kúsok chleba.
←  1Samuel (2/31)  →