←  1Samuel (18/31)  →
1. <Jonatán si zamiluje Dávida>A stalo sa, keď dohovoril Saulovi, že duša Jonatánova sa pevne spojila s dušou Dávidovou, takže ho miloval Jonatán ako svoju vlastnú dušu.
2. A Saul ho vzal k sebe toho dňa a nedal mu, aby sa vrátil do domu svojho otca.
3. A Jonatán učinil spolu s Dávidom smluvu, pretože ho miloval ako svoju vlastnú dušu.
4. Jonatán si svliekol plášť, ktorý mal na sebe, a dal ho Dávidovi i svoje rúcho, ba ešte i svoj meč i svoje lučište i svoj opasok.
5. A Dávid išiel všade, kamkoľvek ho poslal Saul, a rozumne si počínal. Preto ho ustanovil Saul nad vojakmi. A ľúbil sa všetkému ľudu i služobníkom Saulovým.
6. <Ženy ospevujú Dávida. Saul ho chce zo závisti prebodnúť>A stalo sa, keď prišli, keď sa navracoval Dávid od zabitia Filištína, že vyšly ženy zo všetkých miest Izraelových, aby spievaly, i tanečnice, vústrety Saulovi, kráľovi, s bubny vesele a s cymbalmi.
7. A spievajúci odpovedaly si hrajúce sa ženy navzájom a vravely: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce.
8. Vtedy sa veľmi nahneval Saul, a tá vec bola zlá v jeho očiach, a povedal: Dávidovi daly desaťtisíce a mne daly tisíce. Iného už netreba, len aby mu ešte pririekly aj kráľovstvo!
9. Od toho dňa neprestal Saul krivým okom hľadieť na Dávida.
10. A stalo sa druhého dňa, že zlý duch od Boha prišiel na Saula, a preto zúril prostred svojho domu, a Dávid hral svojou rukou jako inokedy, a kopija bola v ruke Saulovej.
11. A Saul hodil kopiju a povedal: Vrazím ju do Dávida, že ho prerazí, a to až do steny. Ale Dávid sa dva razy vyhnul pred ním.
12. A Saul sa bál Dávida, pretože bol JeHoVaH s ním a od Saula odišiel.
13. Preto ho odstránil Saul od seba a ustanovil si ho za veliteľa tisíca, a vychádzal a vchádzal pred ľudom.
14. A Dávid si múdre počínal na všetkých svojich cestách. A JeHoVaH bol s ním.
15. Keď potom videl Saul, že si počína veľmi múdre, bál sa ho.
16. A celý Izrael i Júda milovali Dávida, pretože vychádzal a vchádzal pred nimi.
17. <Saul mu úkladne sľubuje Mérab>A Saul povedal Dávidovi: Hľa, moja staršia dcéra Mérab, tú ti dám za ženu, len mi buď chrabrým mužom a bojuj boje JeHoVaHove. Ale Saul povedal sám u seba: Nech nezomrie od mojej ruky, ale nech zomrie od ruky Filištínov.
18. A Dávid riekol Saulovi: Kto som ja, a čo je môj rod, čeľaď môjho otca v Izraelovi, aby som bol zaťom kráľovým?!
19. A stalo sa v tom čase, keď mala byť Mérab, dcéra Saulova, daná Dávidovi, že bola daná Adrielovi Mecholatskému za ženu.
20. <Nástrahy s mladšou Míchaľou. Neobriezky Filištínov>Ale Míchaľ, druhá dcéra Saulova, milovala Dávida, a keď to oznámili Saulovi, ľúbila sa mu tá vec.
21. Lebo Saul povedal v sebe: Dám mu ju, aby mu bola osídlom, a nech zomrie od ruky Filištínov. A tedy povedal Saul Dávidovi: Toto už dvoma sa mi stávaš dnes zaťom.
22. Saul rozkázal svojim služobníkom: Hovorte Dávidovi tajne a vravte: Hľa, ľúbiš sa kráľovi, a všetci jeho služobníci ťa majú radi. Buď tedy zaťom kráľovým.
23. A keď hovorili služobníci Saulovi tie slová v uši Dávidovi, riekol Dávid: Či sa vám to vidí takou ľahkou vecou stať sa zaťom kráľovým, keď, ako vy dobre viete, som ja chudobný človek a opovržený?
24. A služobníci Saulovi to oznámili jemu, Saulovi, a riekli: Tak a tak hovoril Dávid.
25. Na to povedal Saul: Takto poviete Dávidovi: Kráľ si nežiada ženíchovho kúpneho, iba sto neobriezok od Filištínov, aby bolo pomstené na nepriateľoch kráľových. Ale Saul zamýšľal spôsobiť to, aby Dávid upadol do rúk Filištínov.
26. A keď oznámili jeho služobníci tie slová Dávidovi, ľúbilo sa to Dávidovi byť zaťom kráľovým. A stalo sa to, čo sa ani nevyplnily obvyklé dni.
27. Lebo Dávid vstal a išiel, on i jeho mužovia, a zabil z Filištínov dvesto mužov a tak doniesol Dávid ich neobriezky, a oddali ich v plnom počte kráľovi, aby bol zaťom kráľovým, a tak mu dal Saul Míchaľ, svoju dcéru, za ženu.
28. A Saul videl a poznal, že je JeHoVaH s Dávidom. A Míchaľ, dcéra Saulova, ho milovala.
29. A Saul sa i ďalej, a to ešte väčšmi bál Dávida. A Saul bol nepriateľom Dávidovi po všetky dni.
30. A kniežatá Filištínov vychádzavaly proti Izraelovi. A bývalo, že kedykoľvek vyšly, Dávid si rozumnejšie počínal od všetkých služobníkov Saulových, a takým činom stalo sa jeho meno veľmi drahým.
←  1Samuel (18/31)  →